Ich kariéra sa vyvíjala rovnako dynamicky, ako znie i pôvodný názov kapely. DYNAMIX vznikla ako štvorčlenná formácia, s jasnými víziami a žánrovým smerovaním. V ostatnom období je ale všetko inak a dá sa povedať, že zostava prešla osobitou premenou.
Písal sa rok 2009 a na umeleckú scénu vstúpila štvorica hudobníkov, ktorých spojila láska k hudbe a chuť zabávať ľudí svojou pestrou tvorbou. Ich zámerom bolo vystupovať na svadbách, plesoch, oslavách i ďalších podujatiach, kde nikdy nebýva núdza o dobrú náladu a pohodovú atmosféru. „V priebehu niekoľkých rokov sme sa dostali na úroveň, keď bol náš kalendár vybookovaný na dva roky dopredu,“ spomína na začiatky fungovania zakladajúci člen zoskupenia Tomáš Smrek. Avšak zároveň dodáva, že s čoraz stabilnejšou pozíciou na hudobnom trhu, paradoxne rástla aj chuť všetkých členov vykročiť z dobre zabehnutých chodníčkov a vyskúšať niečo nové. „Nepotrebovali sme na sebe pracovať, zleniveli sme, záujem o nás bol veľký, takže sme neboli motivovaní napredovať, posúvať vlastné limity,“ ihneď sa zhodujú. Celkom prirodzene tak prišla na pretras otázka – Čo ďalej?
Zo svadieb na veľké pódiá
DYNAMIX, už v tom čase v zložení: Tomáš Smrek – zakladateľ a frontman kapely, dodnes pracujúci na aranžmánoch skladieb, Ján Papcun – hráč na bicie, pri oboch ostatných albumoch aj textár niekoľkých skladieb, Martin Čerkala – basgitarista, skvelý spevák s rusínskymi koreňmi, Michal Balucha – gitarista, ako najmladší člen kapely, a najstarší člen kapely Ján Bak – hráč na dychové nástroje, ktorý pracuje takisto ako učiteľ na ZUŠ a konzervatóriu, riešili dilemu, či definitívne skončia alebo od základov zmenia doterajšie nastavenie a zamerajú sa prioritne na koncertnú/festivalovú scénu. Zrejme tušíte, ktorú alternatívu si zvolili. A presne to bol ten moment, ktorý pre obľúbenú zostavu znamenal ďalší dôležitý míľnik.
Zariskovali a dobre urobili
V roku 2020 skupina vydala debutový album „Tri šibeničky“, ktorý sa stretol s veľkým úspechom a pre DYNAMIX priniesol nové príležitosti koncertovať a osloviť tým inú škálu fanúšikov. Ich videoklipy a skladby v slovenskom, ale aj rusínskom jazyku, majú dodnes státisícové až miliónové počty pozretí, čo bolo a stále je, pre jednotlivých členov dostatočne silným impulzom pokračovať ďalej. No ak by ste si mysleli, že kapela mala od toho momentu vyhrané, ste na omyle. Prišiel totiž „boj“ o jej pomenovanie. Viac už ozrejmuje Ján Papcun: „Do playlistov na našom Youtube kanáli sa primiešali aj skladby iných interpretov, vystupujúcich pod rovnakým názvom ako my, čiže DYNAMIX. Po časovo náročných komunikáciách so zákazníckou podporou spoločnosti YouTube, ako aj ďalších streamovacích platforiem, sa nám síce podarilo časť problémov vyriešiť, no vonkoncom nie všetky. Google o nás písal ako o dvojici DJ-ov, ktorí hrajú elektronickú hudbu.“ A preto prišla na pretras ďalšia dôležitá otázka – Čo s tým?
Dali na odporúčania profíkov
Po obdŕžaní správy od istého vydavateľstva, ktoré ich v zastúpení umelcov – vystupujúcich pod identickým názvom, žiadalo o premenovanie, sa rozhodli kontaktovať firmu GoBigName. V jej vedení totiž stojí popredný slovenský marketér Michal Pastier, ktorého hudobníci oslovili najmä kvôli pomoci pri registrovaní ochrannej známky na slovo DYNAMIX, respektíve ako implementáciu ďalšej alternatívy – zmenu názvu kapely ako takej.
Do konzultácií zapojili i právnikov, ale napokon sa rozhodli pre úplné premenovanie skupiny a odlíšenie sa od pôvodného názvu. Výsledkom je formácia TERABORSUK – ako spojenie slovíčka borsuk – čiže jazvec, s predponou tera, ktorá nemá v skutočnosti žiadny bližší význam, no ako vskutku netradičné spojenie sa členom kapely okamžite zapáčilo.
Nový brand, veľké plány
A presne na deň bláznov, čiže prvého apríla, kapela predstavila posledné správy aj verejnosti. Členovia ostali verní predovšetkým rusínskemu folklóru, no venujú sa tiež pop-rockovej tvorbe. Aj plány kapely sú jasné. „Po vydaní albumu nás čakajú letné koncerty, no a v októbri príde na rad krst albumu, kde náš folk-rockový počin dodatočne, no o to s väčšou vervou, oslávime,“ uzatvára manažment kapely.
V rozhovore odpovedá zakladateľ skupiny Teraborsuk (Dynamix) – Tomáš Smrek
Keď sa povie Teraborsuk, čo si pod tým má ktokoľvek na Slovensku alebo možno nielen na Slovensku predstaviť?
Skupina Teraborsuk je skupina piatich chlapcov, ktorí spojili päť štýlov. Hlavný spevák Martin Čerkala je absolútny milovník folklóru, najmladší člen kapely – gitarista Michal Balucha je viac punkový, náš saxofonista Ján Bak je ľudový tvorca, ja som asi zmiešaný, rád počúvam aj Andrea Bocelliho a rôzne iné štýly. Náš bubeník Ján Papcun je typický rocker. Keď sme to dali všetko dokopy, vznikol z toho taký pre nás typický Teraborsuk. Teraborsuk je slovo, ktoré sa naozaj nedá zameniť s ničím iným.
Ono je pravdou, že som zakladateľom skupiny starého mena Dynamix, kde chvála Pánu Bohu sa nám darilo a v súvislosti s tým nás oslovili veľkí producenti. Mali požiadavku, aby sme mali ochrannú známku v našom mene. Tak sme si vo veľkej rýchlosti spravili rešerše nejakých firiem a prišli sme na to, že Dynamixov existuje v Európe asi sto a tým pádom sme boli dobrovoľne nasilu nútení spraviť nejakú zmenu. A Teraborsuk je niečo jedinečné – chceli sme, aby si to ľudia veľmi rýchlo zapamätali a aby sa im to ľahko vyslovovalo. Toto je názov, s ktorým sme sa najviac stotožnili. Je to zložené z dvoch častí. To znamená tera a borsuk, začnime tým borsukom.
Borsuk je typický hlavne na východnom Slovensku. Znamená to zviera, jazvec a po pravde netreba si s tým nič spájať. Aj môj otec bol prekvapený, čo to znamená, ale ja som mu na to povedal, že je veľa značiek ktoré neznamenajú nič, a my sme chceli veľmi zapamätateľný názov. Firma ktorá nám vymýšľala názov nám dala asi 10 návrhov na názov a my sme sa stotožnili s Teraborsukom. Ľudia na to reagujú veľmi dobre a pozitívne. Hoci je pravdou, že možno od Popradu alebo Liptovského Mikulášu ľudia vôbec netušia čo znamená borsuk, ak si to nedajú do slovníka cudzích slov, no my sme sa na to pozerali celkovo, medzinárodne, či po anglicky, poľsky, česky a pod., ako to tie národnosti dokážu vysloviť a každý to povie teraborsuk, čiže sme stotožnení s týmto názvom.
No, keď si dám do google Teraborsuk, tak tam naozaj vyskočíte okamžite vy, to znamená že je to veľmi dobre zvolený názov, že tam nedôjde k žiadnej mýlke, ale nestretli ste sa s tým že a prečo zmena, veď na ten Dynamix si už ľudia zvykli, veď bolo to 10 rokov…
My sme začínali v roku 2009, kde sme hrali 10 rokov svadby a to v úplnej skromnosti poviem, darilo sa nám dobre – vybookovaní sme boli na 2 roky, ale povedali sme si dobre a čo ďalej. Výsledok bol taký, že buď budeme inflačne zvyšovať cenu, no už ďalej sme sa nevedeli posunúť vyššie, tak sme si povedali že ok, snom každého chlapca a muzikanta je zapĺňať vypredané koncerty. Napadlo nám, že buď to bude absolútny koniec alebo jednoducho prejdeme na nejaký iný štýl. Na svadbách sme hrali hlavne ľudové skladby, samozrejme aj nejaké tanečné evergreeny, aby si ľudia zatancovali, no všímali sme si, že mladá generácia od toho absolútne upúšťa. Pre nich ten ľudový pojem bol nejakou neznámou a následne sme si povedali, že prečo nezobrať nejaké ľudové piesne a dať ich do ľudovo-folkového šatu a dať im rock-popový smer. Tento risk bol veľmi dobrý, pretože teraz vidíme, že za nami prichádza mladá generácia, začína s nami rásť, páči sa im to, a pritom zastavia sa pri nás aj starí ľudia a povedia, že chlapci, to je pieseň ktorú sme si spievali ešte keď sme boli mladí a vtedy nám prejdú až také zimomriavky po chrbte a povieme si, že to stálo za to a pokračujeme ďalej.
Vy ste dvojjazyčná kapela, to znamená spievate po slovensky aj po rusínsky. V čom sa lepšie robia texty alebo ako to je so vzťahom slovenčina rusínčina? Nehovoríte si, že pri tejto skladbe by bola lepšia táto alebo táto, alebo sú pesničky ktoré majú aj dve verzie alebo nejakú spoločnú?
To ako vytvárame piesne máme v skupine rozdelené. Je pravdou, že ja vytváram všetky aranžmány, tak ako ich dnes počujete, o to sa starám ja a zase náš bubeník Janko dokáže vytvoriť a neviem ako sa mu to stále darí, ale dokáže vytvoriť veľmi pekný text aj s melódiou – on je tvorcom piesní. Či sa nám ľahšie alebo ťažšie komponuje úpravy na slovenské alebo rusínske piesne, asi by som povedal že to je 1:1. Je to skôr tak, že ak počujem nejakú rusínsku pieseň a hneď mi napadne nejaká úprava, tak to ide. Ale napríklad aj na tomto CD boli niektoré piesne, ktoré sa začali robiť ako prvé. Dali sa následne do šuflíka a dokončili sa ako posledné a teraz na ne ľudia začínajú reagovať najviac.
Koľko percent repertoáru tvoria úpravy a koľko dajme tomu čisto nové autorské pesničky?
Na tomto novom CD „Dobre sa mám“ by som povedal, že to máme 50/50. 50 % percent piesní je rusínskych ľudových a 50 % je slovenských autorských. Čiže je to pre nás aj taká trošku odľahčenejšia okolnosť, ak ideme aj na západ, ľudia nám rozumejú po slovensky, no niekedy je paradoxom, že čím ideme ďalej, tým viac si ľudia vyžadujú, aby sme im zaspievali tie rusínske piesne, čo je pre nás prekvapujúce a zároveň milé.
Vy pôsobíte primárne z východného Slovenska, z tej kvázi najvýchodnejšej časti. Máte nejaké, nazvime to spriaznené kapely alebo spriaznených interpretov, s ktorými sa cítite byť tzv. jedna krvná skupina, že vychádzate s nejakých rovnakých hudobných koreňov?
Povedal by som, že ja, gitarista a bubeník už teraz taktiež sme Prešovčania. Mesto Prešov je známe tým, že je tam veľmi silné muzikantské portfólio, čiže nemusím menovať všetky dobré skupiny aj možno niektoré menej známe kvalitné skupiny, ktoré sú z Prešova, takže máme by som povedal, veľmi podobný smer, ale zároveň sa nám páčia aj balkánske rytmy, poľské a ukrajinské rytmy a odtiaľ čerpáme aj nejakú inšpiráciu.
Máte veľmi dobré ohlasy predovšetkým na YouTube. Vaše videá majú státisícovú a až viac ako 10 miliónovú sledovanosť, zaznamenávate tam ohlasy aj z týchto krajín, pretože ja si pamätám na kapelu Hrdza, ktorá je z Prešova, ktorá takisto urobila pesničku Štefan, čo je úprava tuším ukrajinskej melódie a zrazu jej chodia, by som povedal pochvalné reakcie z celého sveta, nielen z tej časti sveta, ktorá rozumie práve konkrétne tomuto jazyku.
Rozumiem, tie reakcie sú aj z rôznych iných krajín, ba dokonca by som povedal, že náš manažér Majko sa stretáva s telefonátmi, kde ho kontaktujú napr. z Poľska – možno by to bolo aj z ukrajiny, len situácia je taká aká je, ale povedal by som, že tie cudzie krajiny reagujú. Ako bolo spomenuté, máme niektoré piesne ako napr. „Diskotéka“, ktorá má vyše 14 mil. pozretí a v štatistikách vidíme, že sú tam aj balkánski, ukrajinskí či poľskí poslucháči, čo nás veľmi teší, pretože ja by som povedal, že aj naši predkovia majú nejaké korene a náš hlavný spevák Martin Čerkala je rusín a jednoducho pri tých rusínskych piesňach sa cítime veľmi dobre.
Z vašich pesničiek ide obrovská energia. Je to v úvodzovkách spôsobené aj tým, že východné Slovensko je známe tým, že tam žijú ľudia, ktorí energiou naozaj prekypujú?
Je to presne tak. Keď sme robili prvé CD Tri šibeničky, videli sme pri niektorých piesňach, že majú potenciál stať sa hitmi. Môžem povedať pri plnej skromnosti, štandardne sme mali 400 tisícové vzhliadnutia na YouTube, čo považujeme za veľmi dobré číslo. Možno pri niektorých piesňach, pri ktorých sme sa pozastavili najmenej, bol práve ten aranžmán pre nás najviac prirodzený, ako je pieseň Diskotéka alebo Oj pila ja. Tam ideme do tých miliónových vzhliadnutí a asi aj tí ľudia cítia, že pre nás je to tak prirodzené a energické. Je to v takom ska rytme a vtedy si ľudia radi aj zaskáču či potancujú na našich koncertoch.
Myslím si, že veľká časť Slovenska vás ešte len bude objavovať. Keby si mal nejakými dvoma troma vetami alebo slovami definovať, čo to je Teraborsuk, čo si pod tým majú ľudia predstaviť? Čo by si im povedal?
Energia, radosť, zábava. A v jednej celej vete, my sme radi ak ľudia prídu na naše koncerty a zabudnú na všetky starosti. V dnešnej dobe je toho veľmi veľa, tešíme sa keď sa ľudia odviažu a čo sa nám veľmi páči je, že spájame viaceré kultúry. Keď sme boli na nejakých festivaloch, hrali za nami kapely, ktoré sú Slovensku na popredných priečkach, ako napr. Horkýže slíže a podobne a pred nami ich fanúšikovia s pivom v ruke. My sme začali hrať absolútne klasickú rusínsku pieseň a tí chlapi spievali, tak že my sme sa v odposluchoch nepočuli, čiže ako som už spomenul: energia, zábava a nejaký ten tanec.
Najintenzívnejší zážitok z koncertu?
Najintenzívnejší zážitok z koncertu bol asi ten, kedy človek možno ide s najväčším rešpektom na koncert a ten koncert skončí tak, že ľudia ho dokážu tak podporiť aj niekedy v malom množstve. Aj za bieleho dňa sme dokázali cca 500 – 600 ľudí tak rozveseliť, že to bolo niečo famózne.
Spájate ľudovú tvorbu s inými žánrami, sem tam aj s rockom a teda idete trošku aj do toho mainstreamu ako sa hovorí. Popoví a rockoví umelci majú zážitky v rovine podprseniek od fanúšičiek. Čo najkurióznejšie vám priletelo na stage?
Teraz ide o to, či to bude počúvať moja pani manželka alebo nie. Určite to bola nejaká fľaša plná dobrého alkoholu a našli sa aj rôzne, nazvem to suveníry dámskeho oblečenia.
Hovorí sa že, ľudia vzhliadajú k umelcom ako k svojim idolom. Máš ty alebo máte ako kapela nejaký idol, ktorý je pre vás inšpiráciou v tom čo robíte?
Použijem takú politickú odpoveď – nenazvem niekoho konkrétne, lebo pre nás je inšpiratívny každý, kto sa snaží a či je to ľudová tvorba, popová scéna alebo niekto ako Andrea Bocelli, alebo niekto zo zahraničia a možno niekto komu vyjde hoc aj trošku menší úspech, ale je na ňom vidieť, že sa snaží. To sú pre nás motivační ľudia, lebo každý kto dá do umenia srdce, je to cítiť.
Zároveň by som sa chcela opýtať, verejnosť veľmi často vníma umelcov iba cez hotové skladby, videoklipy a koncerty, ale ako to vyzerá, keď sa kapela pripravuje? Koľko skúšate kým idete na turné? Ako vyzerá váš týždeň pred vystúpením alebo nahrávaním?
Najintenzívnejšie skúšanie je vždycky pred sezónou. Povedal by som, že v tom čase si nahrádzame svoje manželky a priateľky. Vždy sme boli v skúšobni veľmi často, pretože sa snažíme vytvoriť program na daný rok, aby ľudia zase videli niečo nové. Intenzívne je to hlavne pri tvorení nových piesní, CD-čka a s porovnaním s takou tou našou predchádzajúcou svadobnou érou, ľudia by sa možno čudovali, že svadobné kapely skúšajú veľmi často, ale oni ak sa dostanú do takej svojej rutiny, tak to skúšajú možno raz za rok a niekedy keď si ľudia napr. v kostole pýtajú nejakú ľudovú pieseň, hneď si to vyskúšame a zahráme to. Avšak pri týchto profesionálnych scénach, tam sa už používajú tzv. sample – ideme na klik, je to všetko pripravené od A po Z ako nastavený program. Keď sme poctiví k svoje práci, vtedy je tá príprava pre nás ľahšia. Ak zvolíme lajdácky prístup, potom sa tomu aj tak nevyhneme a musíme to dobehnúť.
Z toho vyplýva druhá otázka. Kapela, ktorá je na pódiu, musí byť fyzicky v kondícii. Ako sa udržujete v kondícii aj mimo sezóny?
Náš tím celej našej kapely je nie malý – pozostáva z manažéra, dvoch zvukárov, technika, režisérky klipov, keď ju môžem spomenúť ona je k nám asi taká najúprimnejšia – vraví nám, chlapci točíme klip, brušká treba zhodiť a pod. A keď mám povedať pravdu, tak pred sezónou som to cítil na kondícii a pochopil som, že treba si odoprieť niečo čo je štandardom a dať si kondičku dokopy, pretože ono sa to nezdá ale tá hodina alebo hodina a pol na pódiu dá zabrať.
V októbri budete krstiť tento album. Je nejaká predstava, ako bude vyzerať tento event?
Chceme to spraviť tak skromne, ale zároveň megalomansky. CD Tri šibeničky sme vydali tesne pred „koronou“ a nemali sme vôbec priestor ho pokrstiť, čiže ten krst bude výnimočný už len tým, že to bude dvojkrst CD Tri šibeničky a Dobre sa mám. Zároveň bude veľmi výnimočný tým, že ho bude krstiť skupina staronovým názvom – budeme sa zbavovať starého mena, pochováme ho v úvodzovkách a to nové meno priklincujeme úplne na stôl. Budeme tam chcieť mať nejakých hostí, budeme radi ak tam prídete aj vy a veríme, že tam spravíme veľkú šou.
Posledné dve otázky. Máte ako kapela alebo ty osobne predtým, ako idete na pódium, nejaký rituál ktorým sa naštartujete? A tá záverečná otázka: keď z pódia odchádzate napr. na konci sezóny, tak ako to vyzerá, že „čaute chalani vidíme sa až o týždeň, teraz vás týždeň nechcem vidieť“?
Začnem tou druhou otázkou. Je skvelé, ak sme v skupine nielen kolegovia, ale aj super kamaráti a takto to u nás je. Aj po tej sezóne týždeň sa nevidíme a následne opäť prichádzame do skúšobne, štúdia a makáme ďalej a pred koncertom si všetci dáme ruky ako keby sme boli nejakí americkí futbalisti. Ja mám taký zvyk, neviem prečo, možno je to len v hlave, hašlerku musím mať vo vrecku vždycky, pomáha mi to na moje hlasivky a máme také zlaté pravidlo, vyvarujeme sa predtým alkoholu, pretože ak mám byť úprimný, alkohol skôr možno povolí v hlave nejaký ventil a človek si myslí, že och teraz je ten stav lepší, ale tá profesionalita vtedy odchádza, čiže nejaké také zlaté pravidlá trošku sú.
Neodpustím si ešte jednu otázku. Nazvime to, že hudobný sen, po čom teraz túžite?
Hudobný sen? Obsadiť česko-slovensko-poľskú hudobnú scénu.
