Svoju šikovnosť, kreativitu a originalitu zužitkúva v každom jednom dni. Hovoríme o Lenke Fraňovej, ktorá je širokej verejnosti známa nielen vďaka dobročinným a dobrovoľníckym aktivitám a projektom, ale i neprehliadnuteľnými róbami, ktorými sa prezentovala už na niekoľkých spoločenských podujatiach. Lenka je žena s veľkým srdcom, v ktorom vie vždy nájsť miesto nielen pre svoju rodinu a najbližších, ale aj pre všetkých tých, ktorí potrebujú pomoc. Aké boli Lenkine začiatky a ktorý z jej projektov jej najviac prirástol k srdcu? Nielen to, ale i množstvo ďalších zaujímavostí sa dočítate v exkluzívnom rozhovore s výnimočnou ženou – Lenkou Fraňovou, len na M magazín.sk.
Vybrala si poslanie, ktoré má cenu zlata! Lenka Fraňová môže byť príkladom pre mnohých z nás!!!
Vaše projekty pre Nové Mesto nad Váhom sa nedajú prehliadnuť. Ako dlho sa už venujete týmto aktivitám?
Od malička som vnímala Nové Mesto nad Váhom ako slnečné mesto, kde je vždy leto. Chodievali sme sem totiž z Martina pre marhule. Teším sa, že som sa do tohto kraja vydala a vážim si ho. Mala som šťastie na priateľky, s ktorými sme založili materské centrum, lebo sme mali malé deti a niečo také tu v meste chýbalo. U nás ešte dobrovoľníctvo nie je tak prirodzená vec a práve pri priateľke Janke som sa o tom veľmi veľa naučila. Dobrovoľníci majú byť podporovaní, aby toho mohli odovzdať čo najviac. Prvý polrok sa nás každý pýtal: „prečo to vlastne robíte?“ Neskôr sa k nám však pridávali ďalšie mamičky a členská základňa sa rozrastala. Prišli možnosti využiť dotácie TN nadácie, tak sme spolu s pánom školníkom zo ZUŠ, vybavili chýbajúce lavičky k detskému parku. Je úžasné, keď do takýchto aktivít vtiahnete iných ľudí a tí potom ďalších. Má to význam a stačí sa len pozerať okolo seba. Vtedy vidíte, čo chýba alebo kde treba pomôcť a čokoľvek sa podarí, tak je to výhra.
Niekedy stačí iba okamih a skvelý nápad je na svete. Čo alebo kto bol spúšťač, že ste sa dali aj na charitatívnu činnosť?
Mám vyštudovanú špeciálnu pedagogiku, takže viem, že niektorí ľudia majú omnoho zložitejšie podmienky na život. Dnes už viem, prečo je zdravie najdôležitejšie a teším sa, keď môžeme pomôcť. Veľkú rolu zohráva to, že sme v tom s manželom spolu. Nielen, že ma podporuje, ale aj pomáha. Ja viem čo a on vie ako. Našťastie popri svojej profesii advokáta potrebuje aj manuálne pracovať a ja sa mu o túto rovnováhu starám (úsmev).
Na prvé sa vraj nezabúda. Ktorý bol váš prvý projekt a ktorý doposiaľ najobľúbenejší?
Každý projekt je také naše dieťa. Bez ohľadu na to, či bol väčší so zameraním na širšiu cieľovú skupinu ako MC BAMBI (dnes už siedmy rok funguje), alebo menší, keď sme spolu s pani učiteľkou z literárno-dramatického krúžku postavili žiakom krásne pódium (ja som ho nakreslila a stavali muži) alebo projekty, ktoré sú skôr naštartovaním systému pomoci a to je súčinnosť so sociálnymi pracovníkmi ÚPSVaR. Vedomie, že sme pomohli, aby matke nebolo odobraté dieťa do ústavnej starostlivosti, je veľmi silné.
Lenka, ako zvládate prácu a rodinu zároveň?
Mám úžasného manžela a úžasné deti. Navzájom sa podporujeme vo svojich aktivitách a všetci sa o seba staráme navzájom. Sme rodičia, ktorí si užívajú deti a máme k nim úctu. Nie som zástancom toho, aby sa matka dobrovoľne obetovala a potom očakávala vďaku. Pokiaľ nám to umožňujú životné podmienky, je na každom z nás, ako pristupuje k životu. Keď som šťastná ja, tak je aj manžel a naopak. Nuž a šťastní rodičia sú veľký základ pre radostné a pohodové detstvo.
Popri rodinných a pracovných povinnostiach je niekedy náročné nájsť si čas pre seba a svoje záľuby. Aké sú vaše koníčky?
Asi práve všetky tieto projekty. Robiť niečo ako dobrovoľník znamená mať z toho radosť. S manželom však milujeme aj divadlo a operu. Kultúra nás doslova nabíja dobrou energiou. Radi chodíme s deťmi do kina, ale do toho nášho lokálneho, kde po skončení filmu nemusíte prejsť cez nákupné centrum, ale vystúpite rovno von, do tmy a chladného večera. V človeku tak môže doznieť film a uložia sa myšlienky.
Už teraz máte za sebou odvedený neuveriteľný kus práce. Čo však ešte plánujete do budúcna?
Momentálne nás ako rodinu čaká asi zatiaľ najväčšia výzva, keď sme z komfortu určitej anonymity vystúpili a manžel oznámil kandidatúru na post primátora mesta. Doteraz som sa na kampane pozerala zvonku a všetko sa zdalo také jednoduché, ale teraz, keď sme v tom, tak vidím, aké je náročné nič nepodceniť. Nestačí len povedať „idem kandidovať“, ale je nutné veľa urobiť aj pre ľudí. Zároveň sa dozvedáte, čo ľudí trápi, alebo aj to, aké majú postrehy na zlepšenie. Kampaň je práca tvorivá, ale na rozdiel od ostatných projektov, s ktorými sme prišli na svet ako hotovými, v tomto prípade sa prezentuje každý krok samostatne. Prihovárate sa veľkej a hlavne rôznorodej skupine ľudí. Našťastie úcta a slušnosť, ktorá je pre nás prvoradá, dáva možnosť prihovoriť sa každému. Som presvedčená, že slušnosť je v ľuďoch zakorenená a keď sa tak správate, tak sa rovnako správajú aj ľudia vo vašom okolí.
Niektoré veci sa proste nedajú prehliadnuť. Vo vašom prípade to platí okrem celého radu aktivít aj o úžasných plesových šatách, v ktorých ste sa prezentovali. Viete nám o nich povedať niečo viac?
Móda je veľmi dôležitý neverbálny prejav. Vyjadrujeme ňou svoj postoj k udalostiam, k inštitúciám, či k iným ľuďom. Ručne vyšívané šaty ma vždy fascinovali a taktiež aj znak nášho mesta – je nádherný a silný. Šaty mi ušili priateľky, ktoré majú salón, ale Madonu s dieťaťom som si vyšívala sama a to špeciálnou metódou našívania kamienkov pomocou háčika. Keďže je pod tým telová sieťka, tak to nakoniec na chrbte pekne vyniklo. Vyjadrila som tým úctu k udalosti, k svojmu mestu, ale aj k materstvu. O mesiac neskôr na Česko–Slovenskom plese v Prahe, ktorý sa niesol v duchu osláv stého výročia vzniku 1. ČSR, som zvolila motív nášho veľkého Slováka – Milana Rastislava Štefánika. Pracovať s tak silnými motívmi si vyžaduje veľký rešpekt. Manžel to všetko kontroloval a nakoniec aj odobril. Trval na tom, že v týchto šatách pôjdem, len ak budú dokonalé, aby vyjadrovali úctu. Nakoniec bol spokojný (úsmev).
Ste hrdá Slovenka. Čo vám na Slovensku chýba a naopak čo by ste nikdy nemenili?
Čo mi na Slovensku chýba? Možno viac sebavedomia a národnej hrdosti. Ale všetko je tak, ako má byť a aj to naše zdravé národné sebavedomie potrebuje čas na to, aby dorástlo. V poslednej dobe si všímam, že sa mladí ľudia stále viac hlásia k národným symbolom (opäť sme pri móde), ale tiež YouTube kanály o Slovensku, o prírode, či veľa krásnych projektov oslavujúcich našu vlasť. Nie je to slepé uctievanie v zmysle disciplíny, ale prirodzené a úprimné. Slovensko je krásne, rozmanité, máme štyri ročné obdobia a to je úžasné, lebo v každom období vyzerá príroda i ľudia inak. Hrady, zámky, či podzemia vypovedajú o našej histórii, ktorá nás ako spoločnosť formovala. Radi cestujeme a navštevujeme iné miesta. Obdivujeme architektúru i rôzne kultúry, ale Slovensko je naša krajina a nemenila by som ju za inú.
Ste veľmi krásna žena. Ako sa udržiavate vo forme? Máte pre naše čitateľky nejaké tajné rady alebo recepty, ktoré by ste odporučili?
Ďakujem krásne (úsmev). Snažím sa mať radosť z každého dňa a myslieť pozitívne. Učíme aj naše deti, že šťastie je uhol pohľadu a záleží na nich, ako sa na svet budú pozerať. Tešíme sa z toho čo máme, lebo to nie je málo. Zdravie, láska, rodina, priatelia … Šťastný človek žiari. Nuž a pre dobrú kondíciu chodím cvičiť. Bránila som sa tomu celý život, ale teraz prišiel ten čas, kedy som si povedala, že moje telo si to zaslúži, a tak chodím dvakrát do týždňa cvičiť a nie je to veru zlé.
Za veľmi príjemný rozhovor ďakujeme krásnej Lenke Fraňovej
