Bronislava Kováčiková len nedávno úspešne ukončila bakalárske štúdium na VŠMU v Bratislave a po krátkej dovolenke sa opäť dostáva do víru hereckých povinností. Jednou z nich je bez pochýb nacvičovanie nového muzikálu Matúš Čák Trenčiansky, v ktorom Broňa stvárňuje úlohu Komornej. Fanúšikovia divadla ju budú môcť od septembra zhliadnuť tiež na doskách divadla L +S v hre s názvom Môj dobrý kamarát. Po tom, čo si ju sledovatelia slovenskej televíznej produkcie obľúbili v seriáli Panelák, dostala mladá herečka príležitosť v ďalšom seriáli Som mama, v ktorom hrá dcéru Adyho Hajdu a Mišky Čobejovej. Aké sú jej ďalšie úspechy a čím všetkým si už v priebehu svojej krátkej hereckej kariéry stihla prejsť? Nielen to, ale i množstvo ďalších zaujímavých informácií sa dočítate v exkluzívnom rozhovore s mladou slovenskou herečkou Bronislavou Kováčikovou, len na M magazín.sk. Mimochodom, viete aký musí byť muž jej snov?
Má našliapnuté na sľubnú hereckú kariéru!!! Mladá herečka Bronislava Kováčiková sa na divadelných doskách objavuje po boku aj známych hereckých hviezd!
Leto je obdobím, kedy oddychujú nielen divadelná dosky a filmové štúdiá, ale svoj zaslúžený oddych si môžu vychutnať aj samotní herci. Čo pre teba leto ako také znamená? Je to pre teba obdobie, kedy herečka skutočne nepracuje a využíva „prázdniny“ skutočne na relax alebo je už druhá polovička leta aj pracovná?
V mojom prípade je to presne tak. Prvá polovica leta bola pre mňa skôr dovolenková a tá druhá polovica je už pracovná. Leto je pre mňa najkrajšie ročné obdobie a veľmi dobre na mňa vplýva, dokonca som v lete aj narodená – v znamení Raka. V lete je zrazu všetko také krajšie a farebnejšie.
Cestovanie k letu rozhodne patrí. Rada cestuješ? Ktorý kút sveta si naposledy navštívila a ktorý by si naopak chcela navštíviť?
Momentálne prežívam obdobie, ktoré by som nazvala „cestovnou horúčkou“. Veľmi ma začalo baviť cestovanie a spoznávanie rôznych kultúr a národností. Naposledy som navštívila Kapverdské ostrovy, ktoré boli veľmi exotické a pre mňa boli oázou pokoja. Pred pracovným nasadením som stihla navštíviť jedno podľa mňa z najkrajších európskych miest a to Rím, ktorý ma bohatú starobylú kultúru. Bola som fascinovaná týmto mestom. Určite sa tam plánujem vrátiť.
Vieme, že si úspešne ukončila prvý stupeň na VŠMU a k prvému titulu ti úprimne blahoželáme. Ako by si zhodnotila tvoje doterajšie štúdium na VŠMU? Ktorá skúška ti dala najviac zabrať a ktorého pedagóga si si najviac obľúbila?
Celé štúdium na VŠMU je jedna húsenková dráha. Na jednu stranu je to pre mňa najlepšia škola, akú som si mohla predstaviť a vždy sú obdobia keď si poviem, že som naozaj šťastná, že som tam. Vznikajú tam výnimočné vzťahy a to nie len s mojimi spolužiakmi, ale aj s pedagógmi. Zažívame tam však aj neopakovateľné momenty, ktoré v spojení s hereckou tvorbou vedia naozaj ovplyvňovať naše myslenie a cítenie.
Na druhej strane je to aj náročné štúdium. Možno si niekto povie, že s porovnaním s takou medicínou sa my hráme, ale nie je to úplne tak. Pri hereckej tvorbe pracujeme tak ako s telom a fyzičnom, tak aj so psychikou. Samozrejme, naša škola je vyťaženejšia na čas. V škole niekedy strávime aj celý deň s malou pauzou na obed.
Momentálne som ukončila prvý stupeň a čakajú ma ešte dva roky na ktoré sa chcem plne sústrediť a pracovať na sebe ako sa len dá. Tri roky ubehli ako voda, ale mám za sebou naozaj odmakanú prácu a s mojimi spolužiakmi sme sa snažili vytvoriť dostatočne dobré inscenácie, do ktorých sme dávali maximum.
Dva roky ktoré ma ešte čakajú, budú možno už menej náročné na čas, no budem sa musieť sústrediť na ročníkové a semestrové predstavenia a na konci úspešne zvládnuť diplomovku.
Prajem nášmu ročníku veľa šťastia.
Čo najviac ti doposiaľ dalo štúdium na VŠMU?
Dáva mi neustálu prax. Dáva mi možnosť vyskúšať si veci a zdokonaľovať sa, ešte kým ten priestor mám. Po škole v bežnom živote už nebudem môcť skúšať, tam už budem musieť vedieť.
Vieme, že si začala s nacvičovaním nového muzikálu Matúš Čák Trenčiansky. Akú úlohu budeš v tomto muzikáli hrať a čo všetko ťa v rámci príprav čaká? Priblížiš nám bližšie charakter tvojej postavy? Čo máš s touto postavou spoločné a v čom sa absolútne nestotožňujete?
Začali sme skúšať od začiatku augusta. Moja postava je Komorná. V celom muzikáli sú len 3 výraznejšie ženské postavy a ja som jedna z nich. Potom sú dievčatá v company, ktoré výborne tancujú a hrajú rôzne herecké scény.
Muzikál má historický príbeh a samozrejme v ňom nechýba spev, tanec a herectvo. Moja postava Komornej je takou oporou a priateľkou hlavnej ženskej postavy Izabely. Nie je urodzená a preto sa rada priatelí aj so služobníctvom a jej najlepším priateľom je kuchár. Obaja sú komickými postavami. Skúšame, zatiaľ necelý mesiac, ale klasicky ako pred každou premiérou máme pocit, že nestíhame. Niektoré časti sa veľmi pekne kreujú, niektoré treba ešte dorobiť, ale celkovo mám z toho veľmi dobrý pocit a teším sa na výsledok. Premiéra je naplánovaná na 20. a 21. septembra vo Wustenrot Theatre v Istropolise v malej sále. Budem veľmi rada ak sa čitatelia M magazín.sk prídu pozrieť.
Aj napriek tvojmu mladému veku máš už pomerne bohaté herecké skúsenosti. Aká je tvoja doterajšia skúsenosť s muzikálmi?
Moja doterajšia skúsenosť s muzikálmi je celkom bohatá. Začínala som na Novej Scéne ešte ako študentka prvého ročníka Konzervatória. Hrala som tam napríklad v muzikáloch Hair, Fame alebo Hairspray. Neskôr som hrala aj u Jána Ďurovčíka v muzikál Jezus Christ Superstar. Potom keď ma zobrali na VŠMU som sa trošku od muzikálov vzdialila a venovala som sa skôr činohre a škole. Ja som však od malička chcela byť muzikálovou speváčkou. Keď som prvýkrát nastúpila na školu s umeleckým zameraním, bol to môj sen. Neskôr sa to zmenilo. Teraz som sa k muzikálu po 3 ročnej pauze vrátila a zatiaľ som spokojná.
Aké postavy hráš najradšej? Aké úlohy ti najviac vyhovujú a prečo?
Je to rôzne. Dostávam rôzne charaktery, čo je veľké plus, lebo si môžem odskúšať všeličo. Zatiaľ som však nedostala nejakú naozaj zápornú postavu. To by som si chcela vyskúšať.
Na ktorý herecký konkurz nikdy nezabudneš a prečo?
Bolo viac takých hereckých konkurzov, kedy som bola ja sama presvedčená, že toto mi určite nevyjde a nehodím sa na tú danú postavu a naopak to vyšlo. To je taký paradox. Keď som išla na konkurz do Paneláku, tak som si prečítala scenár a hneď som sa videla v postave Lei. Hovorila som si „Ona je úplne ako ja“ a nakoniec som tu rolu dostala. Naozaj to závisí od rôznych okolností.
Tvoj hlas môžeme začuť nielen z divadelných dosiek či televízora, ale už aj z rádia. Ako by si nám popísala túto skúsenosť?
Je to pre mňa obrovská skúsenosť a som za ňu nesmierne vďačná. Som človek, ktorý rád skúša nové veci a rádio som brala ako výzvu. Povedala som si, že to musím skúsiť a tak som do toho šla. Mám oveľa väčší rozhľad a prehľad ako som mala doteraz. Toľko informácií, koľko sa dozviem počas vysielania, je naozaj obrovskou zmenou pre mňa a vidím v tom obrovský prínos.
V akých divadelných predstaveniach okrem spomínaného muzikálu Matúš Čák Trenčiansky ťa budeme môcť od septembra vidieť?
Od septembra ma môžete vidieť aj v divadle L+S v dvoch hrách a to v Listoch Emilovi, kde hrám aj po boku pána majstra Lasicu a v hre ktorú skúšam teraz Môj dobrý kamarát, kde hrám po boku Adyho Hajdu a Lukáša Latináka. Mám ešte jedno predstavenie v SND a to Dobrodružstvo pri Obžinkoch, ktoré je veľmi živé, tancuje sa tam a spieva. Ostávajú nám aj predstavenia v škole, ktoré budeme stále hrávať každý mesiac a to Démonov od Larsa Noréna a Stratiť ruku v Spokane od Martina McDonagha.
Aké to je byť dnes kolegyňou s hercami, ktorých si len nedávno obdivovala v televízore alebo z divadelného hľadiska? S kým sa ti doteraz hralo najlepšie?
Niekedy o tom premýšľam, keď si napríklad pozriem svoje staré fotky a vidím tam seba z pred ôsmich rokov a keď si pozriem svoju fotku teraz, tak sa vidím úplne inak. Prešla som celkovo veľkou zmenou a tak sa vidím a vnímam aj v tomto profesionálnom pracovnom živote. Je to pre mňa hlavne veľká skúsenosť pracovať s ľuďmi, ktorí umeleckej dráhe obetovali oveľa viac času ako ja a hlavne majú obrovské množstvo skúseností.
Slovenským divákom si sa dostala do povedomia aj pôsobením v známom seriáli Panelák. Čo všetko ti dodalo do tvojej kariéry pôsobenie v Paneláku?
Dostalo sa mi viac pozornosti od médií a dostala som sa viac do povedomia divákov na Slovensku.
Cítiš sa lepšie pred filmovými kamerami v štúdiu alebo skôr na divadelných doskách? Aký zásadný rozdiel medzi týmito dvoma prostrediami vnímaš?
Je to určite rozdiel, pretože v televízii ma sníma kamera na detail a keď sa niečo nepodarí tak to môžeme zopakovať tak, aby to bolo čo najlepšie. V divadle to tak nefunguje. V divadle to ide všetko „live“, čo je pre mňa väčší adrenalín. Obe však majú svoje osobité čaro.
Budeme ťa môcť opäť vidieť aj na televíznych obrazovkách?
Áno, momentálne od 5. septembra začne chodiť na TV Joj nový rodinno-komediálny seriál Som Mama, v ktorom si zahrám dcéru Adyho Hajdu a Mišky Čobejovej. Je to taká menšia postava.
Je veľmi ťažké hodnotiť samého seba. Čo je ale tvojou silnou a naopak aj slabou hereckou stránkou, na ktorej by si ešte chcela popracovať?
Fúha, to je naozaj ťažká otázka. Niečo podobné sa ma pýtali na štátniciach a totálne som sa zasekla. Ja by som skôr povedala, že sa to ešte nedá určiť. Snažím sa vo všetkom zdokonaľovať a hlavne, čo môže byť teraz ako moja predispozícia, tak neskôr to tak byť už nemusí.
Všetci snívame a snažíme sa svoje sny napĺňať ako je to len možné. Čo je tvojím profesionálnym snom?
Mojím profesionálnym snom je paradoxne skĺbiť budúcu rodinu s prácou. Možno sa priznám, že mám viac súkromné sny ako profesionálne. Určite by som bola veľmi rada, keby som dostala šancu v nejakom kamennom divadle. Celkovo by som bola rada, keby som mala prácu, mohla robiť to čo ma baví, dostávala role a vedela sa tým živiť. To by ma naozaj potešilo.
Život herca je zaiste každodenným dobrodružstvom. Na ktorý moment tvojej doterajšej hereckej kariéry však zaiste nikdy nezabudneš?
Pre mňa je dobrodružstvom všetko čo sa točí okolo umenia. Je to výzva. Najväčším dobrodružstvom sú pre mňa nové role, životy a cítiace bytosti, ktoré sa snažím vytvoriť. Ten proces je dobrodružný.
Ktoré tri vlastnosti musí mať muž tvojich snov?
Len 3? (smiech) Úprimný, empatický a rodinne založený. Ešte klasický bonus musí mať HUMOR! Ten môj to všetko má. (úsmev)
Akú radu by si dala mladým dievčatám, ktoré uvažujú nad tým, že sa vydajú na profesionálnu hereckú kariéru?
Netreba sa báť a treba byť odvážny. Veci si samozrejme premyslieť a naplánovať, ale nevzdávať sa svojich snov. Neodkladať to na zajtra a potom opäť na zajtra, pretože to nespravíme už nikdy! Treba si veriť a mať zdravé sebavedomie. Len týmto si pritiahneme vesmír na svoju stranu. Hlavne mať lásku v srdci. (úsmev)
Venuješ len pre čitateľov M Magazín.sk špeciálnu Selfie?
Jasneeeeeeee!!!
Fotografie k rozhovoru nafotené mladým talentovaných Ondrejom Iršom
