Industriálny štýl nepatrí v našich končinách, kde si potrpíme na útulnosť, k tým najviac obdivovaným. Jeho odporcovia mu môžu vytýkať prílišnú strohosť a chlad. Pravdou však zostáva, že tým, ktorí vo svojom bývaní túžia po jednoduchosti, praktickosti a originalite zároveň, má tento štýl rozhodne čo ponúknuť.
Industriálny štýl sa ako kategória interiérového dizajnu zrodil v čase, keď sa vo veľkomestách ako Londýn alebo New York, rozhodovalo o ďalšom osude starých opustených priestorov tovární a skladísk blízko mestských centier. S posunom hraníc mestských aglomerácií sa premiestnila aj priemyselná výroba inam a tieto rozľahlé priestory čakali na svoje ďalšie využitie. Ich surovú krásu objavili architekti a dizajnéri, ktorí – namiesto toho, aby všetko zbúrali – tu začali rozvíjať nový koncept interiérového štýlu, pre ktorý bola určujúca práve pôvodná architektúra objektu, v ktorom vznikal. Rozľahlé priestory bez vnútorných priečok, vysoké stropy, veľké tabuľkové okná, tehlové neomietnuté steny, betónové podlahy, odhalené potrubia a elektroinštalácie, nezakryté kovové konštrukcie – to všetko doplnené len nevyhnutným minimom funkčného a praktického interiérového vybavenia, ktoré štýlovo ladí s celkom – tak môžeme zhrnúť charakteristiku industriálneho štýlu. Nemusí vyhovovať každému, no pokiaľ vás to ťahá k minimalistickým, štýlovo čistým a originálnym priestorom, nájdete v tomto štýle zaľúbenie.
Industriálny štýl je určovaný hlavne priestorom, preto sa logicky najlepšie uplatní pri zariaďovaní loftových a mezonetových bytov. Tabu však nie sú ani novo budované či staršie rekonštruované domy a byty. Ani v menších bytoch sa nemusíte tohto štýlu úplne vzdávať – naopak, vďaka nemu sa vám môže podariť priestory opticky zväčšiť a prevzdušniť. Pretože tento štýl často pracuje s pôvodnými starými prvkami, dá sa úspešne kombinovať s vintage štýlom, s ktorým býva občas zamieňaný. V industriálnom štýle sú ale obvykle zastúpené aj rýdzo moderné minimalistické prvky. Dotyky industriálneho štýlu často nájdeme aj v škandinávskom interiéri. A ešte jeden fakt je na industriálnom štýle sympatický. Náklady na obstaranie štýlového vybavenia nemusia byť závratné. Skvele sem totiž zapadajú kúsky zhotovené v bazároch alebo vyrobené svojpomocne z bežne dostupných stavebných a konštrukčných materiálov.
Základné prvky industriálneho štýlu
Rovnako ako pre priestory továrenských hál a skladov, kde čerpá svoju inšpiráciu, je aj pre bytové interiéry v industriálnom štýle typická otvorená dispozícia bez vnútorných múrov a priečok. Tá dáva vzniknúť multifunkčnému priestoru so vzájomne prepojenými obývacími zónami, čiastočne oddelené bývajú iba spálne a kúpeľňa s toaletou. Vďaka vysokým stropom sú často v industriálnych interiéroch budované vstavané poschodia, kam sú – pre navodenie väčšieho pocitu súkromia – práve spálne obvykle situované. Pokiaľ si z rôznych dôvodov nemôžete vo vašom interiéri dovoliť zrušenie vnútorných priečok, podobný efekt je možné dosiahnuť obmedzením nábytkového vybavenia na nevyhnutné minimum a celkovým „vyčistením“ priestoru od zbytočných doplnkov a dekorácií, vrátane napr. odstránenia okenného tienenia (závesy môžete nahradiť lamelovými roletami).
Kov hrá prím
Industriálny štýl nič nepredstiera – všetky materiály sú ideálne ponechané vo svojej pôvodnej, neupravenej podobe, konštrukčné a inštalačné prvky zostávajú odkryté. Typicky sa v industriálnom priestore stretneme s neomietnutými tehlovými alebo betónovými stenami, odhalenými kovovými rúrkami i káblami elektrického vedenia, priznanými železnými či drevenými trámami a stĺpmi. Okná a podlahy zostávajú obvykle nezakryté, závesy tu nehľadajte. Podlahu môžete pokryť aj epoxidovou stierkou alebo jednoduchou dlažbou. Materiálom prvej voľby však v industriálnom interiéri bude vždy kov, ktorý nájdeme ako na priznaných architektonických a inštalačných prvkoch (schodiská, nosníky, potrubia, radiátory, deliace priečky), tak na zariaďovacích predmetoch (kuchynské pracovné dosky a v podstate aj celé nábytkové kusy). Reč je predovšetkým o tzv. studených kovoch (oceľ, hliník, železo) v skôr matnom a často prirodzene alebo zámerne opotrebovanom prevedení. Lesklým kovovým materiálom zafarbeným do žlta (bronz, mosadz, zlato) je lepšie sa v industriálnom dekore vyhnúť. Aby ste si v interiéri vášho domova nepripadali ako v skutočnej továrni (pokiaľ to však nie je vašim zámerom), kombinujte kovové prvky s ďalšími materiálmi, ako je drevo, kameň, prírodná koža a samozrejme sklo.
Farby v industriálnom štýle
Základná farebná paleta bude vychádzať z prirodzených odtieňov použitých materiálov. Väčšinou sa teda bude jednať o neutrálne tóny šedej, antracitovej, čiernej a bielej, doplnené tehlovou na neupravených stenách, prípadne prírodnými odtieňmi dreva.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že farebná škála tohto štýlu je trochu obmedzená a interiér tým pádom môže pôsobiť fádne. Existuje ale niekoľko spôsobov, ako docieliť žiaduce oživenie:
- Ak sa rozhodnete pre monochromatickú farebnú schému v tónoch šedej, striedajte v interiéri jej svetlejšie a tmavšie odtiene, aby priestor získal na plastickosti (táto zásada samozrejme platí aj pre akúkoľvek inú farbu). Tú podporí aj rôznorodá textúra materiálov, ktoré sa v industriálnom interiéri typicky objavujú (hrubá omietka, betón, vlnitý plech aj hladká oceľ, skorodovaný kov a pod.).
- Základ z neutrálnych studených tónov môžete prežiariť akcentmi sýtych jasných farieb (citrónovo žltá, fuchsiová, oranžová), použitých na nábytkových solitéroch a zariaďovacích predmetoch. Takéto poňatie industriálneho interiéru bude pôsobiť veľmi moderne a sviežo.
- Oživenie a zjemnenie monochromatickej farebnosti môžete dosiahnuť aj pomocou vhodne zvolených doplnkov a rastlín.
- Aby interiér nepôsobil príliš ponuro, snažte sa zaistiť dostatočný prístup denného svetla.
Praktický a jednoduchý nábytok
Vybavenie industriálneho interiéru sa nesie v minimalistickom duchu – nábytok je jednoduchý a účelný bez zbytočných okrás a dekoratívnych prvkov. Typické sú čisté ostré línie a nekomplikované, obvykle hranaté tvary nábytkových kusov. Materiálom číslo jedna je kov vo všetkých možných úpravách, nasledovaný hrubo opracovaným drevom. Výsadné postavenie kovu v nábytkovom vybavení industriálneho interiéru však neznamená, že sa musíte úplne vzdať pohodlného sedenia a relaxovania. Sedací nábytok by ale opäť mal byť jednoduchý, s čalúnením z prírodných materiálov v neutrálnych farbách. Chybu neurobíte ani s pohovkou či kreslom potiahnutým prírodnou hnedou alebo čiernou kožou, ideálne vo vintage vzhľade. Industriálny štýl si tiež rád pohráva s kombinovaním nových kusov s tými pôvodnými, ktoré znovu prebúdza k životu v ich novej úlohe. Často sa stretávame aj s nábytkom a vybavením, ktoré je novo vyrobené zo starých strojných súčiastok alebo z inštalatérskych a stavebných materiálov.
Tip: Jedálenský stôl verne kopírujúci vzhľad pracovného stola nesmie chýbať. Populárne sú napríklad aj vešiaky zmontované z kovových rúrok.
Dôležitú úlohu zohráva v industriálnom interiéri osvetlenie. Jednotlivé svietidlá totiž svojou industriálnou estetikou výrazne priestor dotvárajú. Výborne sem zapadajú klasické závesné továrenské lampy, podlahové reflektorové svietidlá na statívovej trojnožke a aj jednoduché kovové pracovné lampičky. Krásu klasických žiaroviek opatrených farebnými textilnými káblami už objavili aj ďalšie interiérové štýly. Zavesené samostatne alebo v zoskupení, sú tieto žiarovkové svietidlá v súčasnosti veľkým trendom a do industriálneho interiéru tiež rozhodne patria.
Doplnky áno, ale s mierou
V industriálnom interiéri sa s doplnkami a dekoráciami skôr šetrí. Ich správnym výberom ale môžete trochu „obrúsiť hrany“ mnohokrát chladného a neosobného priestoru. Doplnky sú rýdzo funkčné a štýlovo odkazujú na svoj industriálny pôvod. Industriálne dekorovanie sa často pohybuje na hrane – čo je pre jedného nepotrebným harampádím, môže pre druhého znamenať originálnu dekoráciu. Všetko, čo bývalo súčasťou výrobného inventára vrátane najrôznejších súčastí pracovných strojov a nástrojov, sa môže stať vhodným dekoračným artefaktom. Pokiaľ vás tieto predmety nejakým spôsobom oslovujú, nebojte sa byť originálnymi a hrdo si zaveste na stenu napríklad ozubené kolesá, zhrdzavené plechové cedule či staré dopravné značky. Veľké hodiny zo staničnej haly sú takmer povinné, z inštalatérskych trubiek alebo starých vodovodných kohútikov môžete zase vytvoriť vešiak alebo originálny svietnik. Fantázii sa medze nekladú, len sa držte pravidla, že industriálna dekorácia by mala byť pokiaľ možno z kovu, u ktorého vôbec nie je na škodu viditeľné opotrebenie. Vďačným náleziskom týchto predmetov budú bazáre a vetešníctvo, no porozhliadnuť sa môžete aj v železiarstvach.
Kto predsa len túži po tradičnejšom dekorovaní stien, nemusí sa vyhýbať ani obrazom. V industriálnom priestore sa najlepšie budú vynímať veľkoformátové abstraktné plátna, grafiky a ďalšie diela moderného umenia. Stávkou na istotu sú potom čiernobiele fotografie. Obrazy aj fotografie ponechajte buď nezarámované alebo použite veľmi jednoduché kovové či klipové rámy s bielou paspartou.
Textílie sa v industriálnom interiéri používajú len tam, kde je to nevyhnutné. Často používaná betónová podlaha bude aspoň v niektorých častiach volať po zateplení – okolo postele a pohovky si preto pokojne rozmiestnite malé hrubo tkané kusové koberce. Povolená je aj hovädzia alebo ovčia koža. V niektorých interiéroch sú teraz často vidieť aj perzské vintage koberce. Nikdy ale nepoužívajte koberce celoplošné a aj s ostatnými textíliami, vrátane závesov a záclon, skôr šetrite. Interiér môžete osviežiť aj rastlinami – ideálne s výraznými veľkými listami a v štýlových kvetináčoch, ktoré môžu byť napr. odliate z betónu alebo plechové.
