Inšpektor Max, Rex, Za sklom a mnohé ďalšie slovenské seriály má už na svojom hereckom konte mladý a predovšetkým talentovaný herec Jakub Kuka. Cesty za úspechom však nemal bezproblémové a ako sám vraví, nie je vôbec jednoduché sa v dnešnej dobre presadiť ani v oblasti herectva. Aj napriek svojmu pracovnému vyťaženiu prijal Jakub poznanie na kávičku, kde nám prezradil množstvo zaujímavostí nielen z profesionálneho, ale i osobného života. Mimochodom uhádnete, výkon ktorého hollywoodskeho herca mu najnovšie učaroval? Usaďte sa, spravte si pohodlie a vašu obľúbenú kávičku a vychutnajte exkluzívny rozhovor so slovenským hereckým talentom Jakubom Kukom, len na M magazín.sk.

„To, že som sa rozhodol pre herectvo, pramenilo zo srdca!“ Mladý a talentovaný herec Jakub Kuka nám na kávičke prezradil tajomstvo svojho úspechu!!!

Jakub, slovenská verejnosť ťa vníma ako mladého a talentovaného herca, známeho predovšetkým z úspešného kriminálneho seriálu Za sklom II, kde si sa predstavil v úlohe mladého mafiána Kobalta. Kedy si sa rozhodol, že sa vydáš na cestu herectva?

Rozhodnutie prišlo veľmi rýchlo a spontánne. Musím povedať že ma to v danom období ani neprekvapilo. Sám som túžil po radikálnej zmene. Zmene, ktorá ma bude napĺňať do hĺbky duše. Preto som to krátke, ale i krušné obdobie bral nejako automaticky. Vnútorne som sa na to pripravoval. To, že som sa rozhodol práve pre herectvo, pramenilo zo srdca, nie z rozumu. A to som absolútne netušil, na akú cestu sa vydávam. Preto sa vždy snažím skôr počúvať srdce ako rozum. Ten nás zvykne bežne klamať.

Byť hercom bolo odmalička tvojim veľkým snom, alebo sa ti táto životná cesta vyprofilovala postupne? Ak by si sa nevydal cestou herectva, ktoré povolanie ťa ešte v živote lákalo?

Moje sny o povolaní boli diametrálne odlišné (smiech). Celé detstvo, svoju pubertu i dospievanie som prežil na dedine. Nevyrastal som s partiou ľudí, ktorá si spolu odbehla do mesta a skúšala tie ,,zakázané“ teenagerské veci. Kino a divadlo nepripadalo do úvahy, keďže najbližšie bolo asi tak zhruba 100 km a keďže som nebol ani fanúšikom literatúry, žil som taký prostý život. To, čo ma vnútorné napĺňalo, bol vzťah k matke prírode. Tam som objavil neskutočné veci, z ktorých čerpám a budem čerpať celý život. Preto moje kroky viedli neskôr na lesnícku školu. Tam som ale prvýkrát začal pociťovať vnútorné zmeny. Nevedel som ich ešte v tej chvíli pomenovať a dať im ten správny smer. Prišlo obdobie, kedy ma začal fascinovať kriminálny svet. Všetko spojené s vyšetrovaním vrážd, a ten utajený, prísny a až mystický svet vrcholovej polície. Veľa sme sa s ocom o tom rozprávali. Doviedlo ma to až k prijímacím pohovorom na policajnú akadémiu. Život mal ale pre mňa pripravené už niečo iné.

Byť hercom je skôr vzácnym poslaním ako prácou. Myslíš si, že je možné stať sa hercom bez prirodzeného talentu? Čo všetko sa dá naučiť a čo naopak herec bez talentu nikdy nezvládne?

Tá vzácnosť tam určite svoje miesto má. Nie je to bežné povolanie a ľudia, ktorí sú z iného fachu, to práve tak vnímajú. Podľa mňa aj talent môže zhasnúť ako sviečka. Všetko záleží od nastavenia a od našich ambícií. Dôležité je to, akým spôsobom si ten život pripravíme a čo sme pre neho ochotný urobiť. Herectvo je obrovská  drina, vyžaduje si obrovské sebazaprenie a vnútornú silu. Napriek tomu je to pre mňa ale krásny a tajomný svet plný zvratov. To ma na tom fascinuje. Nie je to bežné zamestnanie. Je to práve to, čo by som niektorým zbytočne vysvetľoval, lebo aj tak by to nikdy nepochopili. Nemyslím to v zlom. Len konštatujem. Naučiť  sa vieme mnoho vecí. Dokonca aj tie, o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Je to o prekonávaní sa. Čo sa týka talentu je to záležitosť danosti. Každý ale disponujeme niečím iným. A v tom to podľa mňa je. Tá špecifickosť a jedinečnosť každého nás.

Ktorý z tvojich pedagógov na VŠMU ti najviac prirástol k srdcu a prečo?

Rozhodne Janko Gallovič. Okrem toho, že je to výborný herec, je to človek s veľkým srdcom. Pracoval som pod ním tri roky na VŠMU. Veľa som si od neho zobral. Hodiny hereckej tvorby alebo javiskovej reči boli v jeho prítomnosti vždy veľmi obohacujúce. Už v mladosti som k nemu sympatizoval. Keďže som ako mladý prehľad o divadle nemal, poznal som ho hlavne z televízie a ako výnimočný dabingový hlas. Ako pedagóg, ale aj ako človek, mi do života veľa ,,zasadil“. Je to obrovská škola pracovať s takými hercami ako je on. Patrí do generácie, ktorá si svoj ,,chlebík“ poctivo oddrela. Mám taký pocit, že v dnešnej dobe si už prívlastok herec, dáva hocikto. Nemusí mať ani školu. Stačí, že sa objaví v seriáli.

Preferuješ viac divadelné dosky alebo televízne kamery? Aký zásadný rozdiel z pohľadu herca vidíš medzi týmito dvoma rozličnými priestormi?

Mám to absolútne vyrovnané. Či je to divadlo alebo práca pred kamerou, pri obidvoch sa cítim výborne. Zásadný rozdiel je v tom, že kamera je citlivá záležitosť. Ide o minimalizmus. Spontánny prejav. Na kamere je hneď všetko vidno. V divadle je ten priestor veľký. Môžem si dovoliť väčšie gesto a pod. Ako herec musím dokonale obsiahnuť celý priestor, aby aj divák v pätnástej rade vnímal detaily. Všeobecne, ide o mieru hereckého prejavu, ktorá je nesmierne dôležitá pri jednom aj druhom spôsobe herectva.

Učenie sa scenára, nácviky, improvizácia a pod. Ktorú časť herectva si najviac vychutnávaš a ktorú naopak obľubuješ najmenej a prečo?

Čo sa týka scenárov, snažím sa im dať svoj čas. Najprv sa snažím vnímať podstatu textu a až potom si to ,,dávam do hlavy“. Nácviky a improvizácia prinášajú so sebou veľa zaujímavého. Improvizácii osobne veľmi holdujem. Rád si uletím (smiech). Čo ma ale dokáže vytočiť je, že sa v danom procese dostaví obdobie, kedy sa neviete ,,pohnúť z miesta“. Beriem to ale ako proces tvorby. Dosiahnuť úspech znamená zdolávať prekážky.

Ako vnímaš, nielen ako herec z mladej hereckej generácie, ale predovšetkým ako mladý človek, prostredie pre herectvo a všeobecne umenie na Slovensku? Dalo by sa herectvom bez komerčnej sféry uživiť?

Vnímam ho ako prostredie, v ktorom sa je v dnešnej dobe ťažké presadiť. Hlavne hneď po škole. Viem o čom hovorím. Čo sa týka komerčnej sféry, aj tá patrí k práci herca. Samotné divadlo by ho sotva uživilo.

Máš svoj profesionálny vzor?

Vzory nemám. Ani som si ich nikdy nehľadal. Keď som začal študovať herectvo a vnímať divadelnú scénu či filmové plátna, obdivoval som každý jeden dobre prevedený výkon. Je fascinujúce dívať sa na rozdielnosť nás ľudí. Každý prichádzame s niečím iným – špecifickým.

Ako vnímaš film ako jeho sledovateľ na televíznej obrazovke alebo v kine? Vieš si film vychutnať ako bežný divák, alebo si hneď všímaš detaily na výkonoch hercov, zábery kamier a pod.?

Viem si to vychutnať rovnako, ale kino je predsa len kino. Skôr som ten, ktorý analyzuje ako sa len bežne pozerá. Absolútne ma to nevyhadzuje z deja. Viem si to ukontrolovať. Zaujíma ma všetko. Od výkonu herca/herečky, až po najmenšiu rekvizitu. Snažím sa všímať práve to, čo by bežný divák prehliadol.

Ktorý filmový žáner ti je najbližší ako hercovi a ktorý ako divákovi? Ktorému filmovému žánru sa naopak vyhýbaš a prečo?

Vôbec to nerozdeľujem a nevytváram si k niečomu vzťah a naopak. Som herec a preto sa snažím pozerať a všímať si všetko. Všetko čo rozšíri moju kreativitu. Keď mi niekto povie, že je to zlé, nepozeraj to alebo nečítaj to, just to urobím. Snažím sa na to pozerať vždy z viacerých uhlov. Všetci a všetko by mali dostať príležitosť na vlastnú seba prezentáciu. Práve odsúvané veci môžu milo prekvapiť. Práve tým si niekto môže úspešne naštartovať kariéru.

Ktorý je tvoj najobľúbenejší slovenský a ktorý zahraničný film?

Slovenský určite Nevera po slovensky. To prostredie a vzťahy sú geniálne. Sám som v takom prostredí vyrastal. Verím že sa ešte niečo podobné natočí. Čo sa týka zahraničného, tak Hostiles. Famózny Christian Bale mi v tom filme veľmi učaroval. Nepohol ani brvou. Všetko mal v očiach. A o tom to je. Dosiahnuť tú pravdu zo seba.

V súčasnosti je nájsť si mimo práce čas aj pre seba doslova vzácnosťou. Ako tráviš svoj voľný čas? Čo je pre teba najväčším relaxom?

Snažím sa veľa športovať. Akokoľvek. Už to nie je iba posilňovňa ako kedysi. Keď je viac času, vycestujem do hôr a to nielen do slovenských, ale aj zahraničných. Tam sa cítim ako ryba vo vode. Je to pre mňa miesto, kde objavujem samého seba.

Popíšeš nám svoj najobľúbenejší outfit? V ako oblečení sa cítiš najlepšie?

Preferujem skôr jednoduchosť. Džínsy a kožená bunda je moja obľúbená kombinácia. Móda ma ale veľmi zaujíma. Začal som pracovať pre pánsku značku Nicollas Berenique. Je to firma s veľkou budúcnosťou. Okrem toho, že kvalita ich výrobkov je nespochybniteľná, dávajú do svojho kumštu srdce a dôraz pre detail.

Aký tvoj profesionálny sen? Čo by si chcel vo svojej práci dosiahnuť?

Pracovať a posúvať sa vo svojom obore čo najvyššie. Fascinuje ma divadlo a film. Chcem to robiť čo najlepšie. Ak by to tak nemalo byť, nestrácal by som s tým čas.

Za rozhovor ďakujeme mladému, talentovanému a úspešnému slovenskému hercovi – Jakubovi Kukovi

Nafotené len pre M magazín.sk fotografkou Zuzanou Grebáčovou

Pridaj komentár