V korporátnom kolotoči sa nájdu chvíle, kedy procesy, reporty, harmonogramy a výkon idú bokom. Nadriadení, podriadení a kolegovia sú vtedy v prvom rade ľudia a svorne sa znemožňujú každý po svojom. V platnosti zostáva jediná korporátna zásada: keď k tomu nie je dokumentácia, tak to neexistuje. A tak sa na podnikovom večierku alebo firemných hrách rodia nehynúce legendy, ktoré sa smú šíriť len ústnym podaním v okruhu zasvätených. O jednom šialenom firemnom žúre sa však už čoskoro bude bezostyšne klebetiť v Čechách aj na Slovensku. V kinách už 11. januára 2024 divákov rozosmeje drzá bláznivá komédia Jedeme na teambuilding režisérky Zuzany Mariankovej a producentky Petry Polnišovej.
Uvidíme, ako je premotivovaný korporátny zamestnanec Aleš (Jakub Prachař) namiesto povýšenia preložený svojím narcistickým šéfom (Alexander Bárta) do najhoršieho oddelenia vo firme – do call centra. Veľmi rýchlo však musí prísť na to, ako spolu s uletenou konšpirátorkou Marcelou (Petra Polnišová), neurotickým nihilistom Michalom (Vojta Kotek), vzorňáčkou Jitkou (Anna Polívková) a ďalšími bizarnými kolegami vytvoriť zohratú partiu. Len tak môže počas teambuildingového víkendu poraziť bývalých kolegov, zachrániť svoje oddelenie pred zrušením a hlavne získať stratenú sebaúctu.
Zábavný námet na prirodzenú česko-slovenskú spoluprácu
Tvorcovia sa inšpirovali rumunským scenáristom Alexom Cotetom. Námet korporátnej nadnárodnej spoločnosti, ktorá ide na teambuilding, ich oslovil okamžite. “Je tu viacero vďačných momentov na vznik prirodzeného humoru, ktorý pobaví divákov na oboch stranách hranice. V prvom rade sa pobavia na vzťahoch zamestnanec – nadriadený, to poznáme všetci. Vzápätí sa robotický korporativizmus vyblázni a uvoľní svoju ľudskú stránku. Stretnú sa tu regionálne tímy – regionálne stereotypy a vzájomné doberačky sú pre komédiu vždy veľmi vďačná téma,” zhodujú sa slovenský producent Juraj Brocko a český koproducent Marek Jeníček, ktorí sami na československých komédiách vyrastali a milujú ich.
Milujeme mix známych hercov a menej známych tvárí
V komédii Jedeme na teambuilding bolo treba obsadiť množstvo postáv, v ktorých diváci spoznajú svojho suseda, kolegu alebo kamošku. Petra Polnišová prezrádza, ako vznikal výber a mix známych a neznámych tvárí: „K osvedčeným filmovým komediálnym hercom, ako sú Jakub Prachař, Vojta Kotek a Anička Polívková, sme postavili menej známych komikov z kultového Ostravského divadla MIR Robina Ferra, Bořivoja Čermáka, Ondřeja Malého a výborného komika z Brnenského Národného divadla Romana Blumaiera a už na castingu vznikla medzi hercami dokonalá chémia. Do toho sme zamiešali slovenských komikov, ako sú Alexander Bárta, Richard Autner a Robo Jakab. Vznikla perfektná tvorivá partia. Napríklad nápad obsadiť Bekima vznikol spontánne, keď som bola u neho v podcaste.“
Diváci sa môžu tešiť aj na ďalšie influencerky a influencerov (za všetkých napríklad Evelyn Kramerová či Samo Procházka) a ako prekvapenie tvorcovia zatiaľ prísne taja celebritné kameá.
Tímová spolupráca z každej strany kamery
Ako dokázala režisérka Zuzana Marianková primäť k spolupráci toľko rôznych osobností pred kamerou? “Veľké osobnosti spolupracujú rady a sú schopné výnimočne efektívnej spolupráce. A osobnosti v našom filme – všetci boli skvelí a unikátni,” hovorí s úsmevom. Petra Polnišová dodáva: “Napríklad Jakub Prachař alebo Vojta Kotek sú mimoriadni tímoví hráči. Výroba filmu sa bez spolupráce skrátka nezaobíde, musí to byť o tíme a dohode.”
Filmovalo sa v Modre
Projekt sa nakrúcal na Slovensku, dokonca väčšinou na jednom mieste – v Hoteli pod Lipou v Modre, kde sa udial už nejeden teambuilding. Celý štáb tam strávil intenzívny mesiac práce. Koproducent Tomáš Janísek vysvetľuje: „Pri filme a komédii obzvlášť je najlepšie, keď sú herci a tvorcovia pokope na jednom mieste, nevracajú sa domov a neriešia iné pracovné záväzky. Tak dokážu vzniknúť najlepšie nápady a energia, ktoré pomôžu pretaviť scenár na dobrý film.“
Endorfínov nie je nikdy dosť
Producent Juraj Brocko by si želal, aby ľudia z tohto filmu odchádzali vysmiati. “Znie to jednoducho, ale v žánri je to tá najťažšia disciplína. Lebo rozplakať, naľakať alebo vydesiť nie je zďaleka také ťažké, ako rozosmiať a udržať to počas celého filmu.”
Petra Polnišová tiež berie humor smrteľne vážne: “Komédia je podľa mňa mimoriadne náročný žáner. Musí byť presná. A okrem iného, publikum má na komédiu roztrieštený názor. Zatiaľ čo pri dráme pociťujeme rovnaké pocity, každý človek sa smeje na odlišných veciach. Bolo by skvelé, keby ľudia pri tomto filme na chvíľu zabudli, čo všetko sa okolo deje a odniesli si z kina za batoh endorfínov.”
