Renáta Kliská patrí so svojou značkou La Rena medzi najúspešnejšie slovenské módne návrhárky. Ako jedna z mála sa môže pochváliť tým, že jej modely našli cestu k zákazníčkam v Paríži, Viedni či New Yorku. Renáta je skvelá obchodníčka, no predovšetkým obetavá mamička, ktorá všetok svoj čas venuje výchove zdravotne hendikepovanej dcérky.
Mnoho ľudí považuje slovenskú módu za príliš nudnú a nezáživnú. Aj v tomto prípade však platí to, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Renáta Kliská, majiteľka a módna dizajnérka luxusného kožušníckeho salónu La Rena, sa so svojou tvorbou v minulosti dostala na mólo Slovak Fashion Night v New Yorku, ale aj na prestížny filmový festival vo francúzskom Cannes. Aké boli jej začiatky a čo považuje za svoj najväčší úspech? Nielen to, ale i množstvo ďalších zaujímavostí sa dočítate v pútavom rozhovore.
Patríte medzi najúspešnejšie slovenské návrhárky. Ako ste sa dostali k módnej tvorbe?
Bolo to splnenie môjho detského sna, po ktorom som vždy túžila. Prvé modely som začala tvoriť, keď som mala asi 14 rokov. Dodnes si pamätám na svoj prvý model, ktorý som vytvorila. Myslím si, že to bol tak nadčasový kúsok, že s malou obmenou by som ho mohla ponúkať zákazníčkam aj teraz.
S vašou módnou značkou sa vám podarilo preraziť aj v zahraničí. Čo považujete za svoj najväčší úspech v kariére?
Toto je veľmi ťažká otázka, ale asi to je predaj v Popp und Kretschmer vo Viedni. Ide o veľmi vychytený módny dom s luxusnou módou. Pre každého návrhára je obrovský úspech, ak sa tam so svojou tvorbou dostane. Ale nechcem aby to vyznelo, že s ničím iným nie som spokojná.
Ani sa nenazdáme a máme tu plesovú sezónu. Chystáte sa na nejaký ples?
Určite pôjdem na Ples v opere. Teším sa samozrejme na to, že sa dobre zabavím. Z vlastnej skúsenosti však viem, aké je to mať doma chorého človeka, takže sa mi páči aj charitatívny rozmer tohto večera. V neposlednom rade to je prehliadka krásnych plesových rób. Ja módu milujem, takže to je pre mňa pastva pre oči.
Sama ste mamičkou dievčatka, ktoré sa narodilo so zdravotným hendikepom. Je pre vás náročné skĺbiť pracovný život s výchovou dcérky?
Podľa mňa si to nevie predstaviť nikto, pokiaľ si tým naozaj neprejde. Nechcem aby to vyznelo, že si sťažujem, no je to naozaj náročné. Takémuto dieťaťu nestačí 100 % vášho času, musíte mu venovať 200 % a byť k dispozícii ráno, na obed, večer aj v noci. Práca je vždy na druhom mieste a o to väčšie zapálenie si to vyžaduje. Samozrejme ako všetko, má to svoje radosti aj starosti, no ja si myslím, že to je omnoho ťažšie.
Myslíte si, že sa na Slovensku podmienky v oblasti inkluzívneho vzdelávania zlepšujú?
Všetci, najmä dospelí, sa snažia o to, aby tie deti v spoločnosti nemali pocit, že sú menejcenné a hendikepované. Ale podľa mňa máme čo doháňať. Často cestujem a chodí so mnou aj moja dcérka. V západných krajinách takéto deti berú úplne inak. Ale ono to je asi aj tým, že tá osveta je tam omnoho väčšia než u nás.
Máme za sebou ďalšie Vianoce. Spomínate si na najkrajší vianočný darček, aký ste kedy dostali?
Neviem povedať, ktorý bol ten najkrajší, no viem, čo som vôbec nečakala. Bola som úplne malá a môj otec mi niekde zohnal plyšového krtka, ako v tej rozprávke. Spávala som s nim možno aj do 14 rokov. Bolo to obyčajné plyšové zvieratko, no pre mňa malo neuveriteľnú hodnotu.
A už keď sme pri darčekoch … Aký dar od muža by podľa Vás potešil každú ženu?
Ja veľa čítam, takže ma vždy poteší dobrá kniha. No myslím si, že čokoľvek, čo je darované od srdca a z lásky, vždy poteší. Vtedy vôbec nezáleží na tom, akú to má hodnotu a čo to je. Muž by sa mal zamyslieť nad tým, čo žena robí a čo má rada. To, koľko to bude stáť, už závisí od jeho možností. Myslím si, že ženu poteší najmä to, ak sa jej partner zamyslel nad tým, čo by chcela.
