Po takmer 55 rokoch od svojej prvej klapky pred kamerou, sa herec a scenárista Zdeněk Svěrák vracia na plátna kín. A opäť v úlohe veľmi blízkej jeho reálnemu životu. „Spisovateľ Šejnoha som ja, len trocha komickejší, prefíkanejší, než som v skutočnosti.
V príbehu je veľa autobiografického, ale nie všetko,“ vysvetlil predstaviteľ hlavnej úlohy, ktorý je zároveň autorom predlohy snímky Betlehemské svetlo. Réžie a scenára sa ujal jeho syn Jan Svěrák a strihu vnuk František Svěrák. Pri tejto príležitosti konali dve slávnostné premiéry – v Prahe a Bratislave.
Zatiaľ čo tvorcovia najnovšej snímky oscarového režiséra vítali hostí v Prahe osobne, slovenských divákov pozdravili prostredníctvom videa cez plátno. „Mala by to byť komédia, hoci toto obdobie na to veľmi vhodné nie je. No hovoríme si, že tú radosť by sme si zo života nemali nechať vziať za žiadnych okolností,“ povedal na úvod Jan Svěrák a jeho otec Zdeněk ho doplnil: „Keď sme nakrúcali tento film, netušili sme, že robíme predvojnový film, ale je to tak. Bohužiaľ, ale zatiaľ sa správajme tak, ako sme zvyknutí a nenechajme sa zdeptať.“
Snímka rozpráva príbeh starnúceho spisovateľa Karla Šejnohu, ktorému už písanie nejde ako predtým. Nedokončené poviedky sa mu hromadia v hlave a ich postavy vyliezajú na denné svetlo a dožadujú sa, aby autor v deji pokračoval. Všetci niečo chcú. Fotograf Matěj chce získať nedobytnú magistru z lekárne, pán Bohumil prosí, aby urobil zázrak, automechanik Bakalář by chcel byť liečiteľom. Do toho vstupuje z reálneho sveta Šejnohova manželka, ktorá si myslí, že už by mal písanie nechať a konečne sa venovať jej.
Od posledného filmu Po strnisku bosý si Zdeněk Svěrák od filmovej kamery trocha odvykol, takže sa musel do svojej role na začiatku nakrúcania pomaly dostať. „Keď po piatich rokoch začnete zase filmovať, neviete poriadne, kde je kamera a trocha sa jej aj bojíte. Musel som si zase zvyknúť, že nehrám divadlo a nemusí ma byť počuť až na balkóne. Keď nehráte päť rokov, zabudnete, že kamera a mikrofón za vás všetko urobia,“ zveril sa predstaviteľ spisovateľa, ktorému ožívajú postavy z jeho rozpísaných kníh.
Scenár k filmu napísal podľa troch Svěrákových poviedok jeho syn Jan Svěrák. „Potvrdilo sa, že je lepšie, keď text dostanú iné oči. Mne by napríklad nenapadlo odrozprávať všetky tri poviedky zároveň. A on ich ťahá cez spisovateľa, ktorý si nevie so svojimi postavami rady,“ vysvetlil herec s tým, že nakrúcať komédiu väčšinou neznamená automaticky zábavu na pľaci. „Je zaujímavé, že pri nakrúcaní to komické nie je. Veselohra sa z toho stane, až keď sa tie kúsky pozliepajú. Keď sa to dostane do kontextu,“ dodal.
A pochvaľuje si aj spoluprácu so svojím synom. „Mal som od Honzu úlohu nerobiť mladého. Keď som videl prvé denné práce, zistil som, že chodím prihrbený. Stále. Hovoril som mu, že s tým budem musieť niečo robiť, pretože vyzerám ako starček. A on odpovedal, že to naopak budeme takto držať. Čiže hrám človeka ešte staršieho, než som,“ opísal cestu vzniku postavy Švejnohu Zdeněk Svěrák. „A dával mi aj jednu základnú radu. Pred každým záberom mi pošepkal do ucha: – Hlavne nehraj. Tak som nehral, iba som tam bol.“
Film Betlehemské svetlo priniesla do slovenských kín distribučná spoločnosť Maxic Box Slovakia
