Športom žije od malička, kedy jej do sveta športu otvorili dvere učitelia telesnej výchovy. K cyklistike, ktorej sa aktívne venuje 3 roky, sa Martina Hudáková dostala v období zdravotných problémov, kedy musela z atletického oválu dočasne presedlať na bicykel. Nový začiatok bol pre ňu impulzom, ktorého sa chytila všetkými „desiatimi“. Aj keď Martina začala súťažiť v cyklistike až v lete 2021, mnohé športové úspechy, ako napr. L’etape by Tour de France, Tour de Prešov, Sereďmaratón, Martinský cyklomaratón, Domaša tour atď., sa dostavili mimoriadne rýchlo. V aktuálnej sezóne štartovala na siedmich cyklomaratónoch, pričom na každom z nich získala pódiové umiestnenie, čím potvrdila, že si vybrala správny šport. Aké sú jej ďalšie ciele a čo všetko musí pri každodennej príprave absolvovať, nám už v exkluzívnom rozhovore prezradila úspešná slovenská športovkyňa – Martina Hudáková.
Martinka, za každým športovým úspechom sú ukryté roky tvrdého tréningu. Ako dlho sa už venuješ športu?
Ďakujem. Športu sa venujem takpovediac od malička, kedy mi do sveta športu otvorili dvere moji učitelia telesnej výchovy na základnej škole a v podstate je mojou súčasťou celý život. Každý šport ma istým spôsobom formoval. Ale ten naozajstný tvrdý tréning a drina boli v období dospievania a teraz počas posledných troch rokov.
Sú športovci, ktorí to pôvodne skúšali s úplne iným športom, kým ich životné cesty nepriviedli k tomu vyvolenému. Ako to bolo v tvojom prípade? Bola to od začiatku cyklistika alebo ťa k pedálom priviedol osud nejak špeciálne?
Už od malička som mala rada všetky športy, ktoré nám boli v tej dobe dostupné. Práve k bicyklu som sa dostala ako k prvému, kedy sme si s mojím najlepším kamarátom z detstva robievali také tie dedinské preteky. To nadšenie z bicykla postupne opadlo nástupom na základnú školu, kedy ma môj učiteľ základnej školy priviedol k atletike a neskôr k futbalu. Bol to zanietený športovec a práve tam začínali poctivé roky tvrdého tréningu a pokračovali aj prestupom na športové gymnázium, kde som pokračovala vo futbale. V tom čase prišiel boom v škandinávskom športe, vo florbale a v rámci kondičnej prípravy mi do tréningov zaradili aj florbal, v ktorom sa mi paradoxne darilo viac a niekoľko rokov som pôsobila v ženskom reprezentačnom tíme. Väčší zlom v športe prišiel počas štúdia na vysokej škole, kedy bolo náročné skĺbiť štúdium s dennými dvojfázovými tréningami a hoci som sa florbalu neprestala venovať úplne, ale postupne som sa z haly presúvala čoraz častejšie na atletický ovál a venovala som sa atletike, ktorá je aj veľmi blízko k športom, ktorým som sa aktívne venovala. K samotnej cyklistike som sa dostala v období zdravotných problémov s nohou a atletický ovál som vtedy dúfala, že iba dočasne vymením za bicykel, ktorý mi pomáhal udržiavať sa v kondícii. Začiatok spolupráce s mojou trénerkou Lenkou bol pre mňa zároveň aj impulz a cyklistika sa stala vášňou, ktorá trvá už tri roky a k atletike som sa už v súťažnej podobe nevrátila, iba rekreačne. Aj vďaka trénerke som dosiahla veľa úspechov, o ktorých sa mi v tom čase ani nesnívalo. Je výbornou trénerkou a sadli sme si aj ľudsky, čo je pri športe veľmi dôležité, aby to medzi trénerom a športovcom fungovalo.
Ako vyzerá tvoj bežný deň a ako naopak deň, keď máš preteky?
Môj bežný deň sa odvíja podľa tréningového plánu a tak sa ho snažím prispôsobovať podľa toho, aký tréning ma v ten deň čaká. Väčšinou si dni v týždni plánujem už týždeň dopredu. V môj tréningový deň si prispôsobujem prácu podľa tréningu, aký ma čaká. Ak mám intenzívnejší alebo dvojfázový tréning, odtrénujem si ho pred prácou a naopak, ak je tréning skôr oddychovejší, najprv sa venujem práci a potom tréningu. Samozrejme, typu tréningu prispôsobujem aj stravu a tak musím myslieť aj na to. V dňoch, kedy mám až tri tréningy denne, nepracujem, pretože sa potrebujem sústrediť iba na tréning a fyzicky je to veľmi náročné. Veľmi dôležitý je práve oddych, ktorý je potrebný na to, aby tréningy mali efekt. Pretekový deň je úplne iná káva a veľmi často zvyknem mať deň pred pretekmi úplné voľno od práce, kedy psi potrebujem odtrénovať tréning a sústrediť sa iba na preteky. Vtedy už začínam cítiť mierny stres.
Väčšina z nás pozná cyklistu až od momentu, kedy sa preteky odštartujú. Čo všetko však každým pretekom predchádza? Ako vyzerá tvoja príprava na cyklistické preteky?
Pretekový deň je hektickejší – je tam viac nervov. Dobrou prípravou na deň pretekov sú intenzívnejšie tréningy, počas ktorých si viem nastaviť stravu a pohodu, čím som na ten deň už z časti pripravená vopred. Deň začína kvalitným spánkom, skorými výživnými raňajkami, dostatkom tekutín, prípravou jedla, ktoré dodajú telu energiu počas pretekov, kontrolou bicykla, nalepením čísla na dres, pripevnením čipu na bicykel, menšou tímovou poradou a samotnú hodinu pred štartom potrebujem čas na rozjazdenie a byť chvíľu sama so sebou. Potom už začínajú preteky, v ktorých sa rozhoduje a nič sa neodpúšťa. V tomto treba aj správne od seba odpútavať tlak a stres, pretože to častokrát zvyšuje tepovú frekvenciu a je potrebné sa sústrediť naozaj iba na jazdu a kontrolovať pretekárov v balíku a koleso pred sebou. Samotná príprava na preteky nezačína iba dňom pred a v deň pretekov. Predchádza tomu stanovenie si cieľa a dátumu pretekov a nasledujú týždne a niekoľko hodín denne strávených na bicykli, aby sa každým tréningom zvýšil výkon a všetko sa sústredí na konkrétny deň – Deň pretekov. Potom nasleduje tá menej náročná časť- regeneračná … ak sa samozrejme nejde z pretekov do pretekov. Je tam viac času na oddych. V opačnom prípade sa jeden deň oddychuje a ďalšími sa začne makať opäť naplno.
Čo všetko je „must have“ pre teba ako cyklistku?
Vôľa, odhodlanie, trpezlivosť a nebáť sa bolesti, pretože sú to vlastnosti, ktoré športovca posúvajú vpred. ,,Must have” pre mňa v športe znamená mať aj kvalitnú a výživnú stravu, kvalitný spánok a absolvovať niekoľkokrát ročne športovú prehliadku a záťažové testy. Pretože zdravie je veľmi dôležité a aj na základe testov sa zostavujú tréningové plány – tak je to určite neoddeliteľná súčasť celej prípravy. Z technického vybavenia je to určite kvalitná prilba, cyklopočítač, hrudný pás na meranie srdcového tepu a samozrejme bicykel a tretry. My ženy si potrpíme určite aj na tom, aby sme vyzerali na bicykli super za každých okolností.
Každý športovec sa musí aj zdravo stravovať a upraviť svoj jedálničiek, aby dokázal podať čo najlepší výkon. Ako je to v tvojom prípade?
Strava je určite základ pre podanie kvalitného výkonu. Pri športe je obzvlášť dôležité správne stravovanie a ak aktívne športujete, je to aj o tom, ako sa človek cíti. Niekedy aj malý prehrešok v strave zhorší kvalitu výkonu a necítite pohodu. Snažím sa vyberať poctivé a kvalitné suroviny a to isté platí aj o výživových doplnkoch, ktoré sú niekedy nevyhnutné pre doplnenie potrebných živín, najmä po náročnom tréningu, kedy si ich zo stravy neviem doplniť v dostatočnom množstve. Stravovací plán sa líši aj v závislosti od typu tréningu. Niektoré typy regeneračných tréningov idem nalačno kvôli trénovaniu metabolizmu a samozrejme sú dni, kedy si doprajem malý prehrešok v strave – za odmenu po náročnom dni.
Popri náročných tréningoch je veľmi dôležitý relax a patričný oddych. Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?
Svoj voľný čas si užívam naplno, pretože počas sezóny je ho veľmi málo. Najkrajší čas a relax je pre mňa určite ten v prírode, ku ktorej vzťah mi od detstva vytvárala moja mamina. Niekedy mám chuť iba ležať a čítať dobrú knihu alebo počúvať hudbu. Inokedy je pre mňa relaxom aj keď bicyklujem a ide o voľnejší typ tréningu, kedy môžem zo sedla bicykla najviac obdivovať všade navôkol krásnu prírodu. Výborným relaxom sú pre mňa hory a tie naše – slovenské. Vo svojom voľnom čase aj veľmi rada fotografujem.
Máš svoje obľúbené cyklistické preteky? Ak áno, prečo práve tie?
Už ako malé dieťa som rada pozerala cyklistické preteky v televízii a bolo to práve preto, že som veľmi vnímala okolitú prírodu z leteckých pohľadov vrtuľníka. Najradšej si určite pozriem starú dámu – Tour de France. Sú to najznámejšie preteky sveta, majú históriu a dušu a sú to zároveň najnáročnejšie preteky, ktoré trvajú až tri týždne. Z ďalších sú to ďalšie zo série Grand Tour: Giro d´Italia a Vuela a Espana. Netreba vynechať slovenské preteky Okolo Slovenska, ktoré sú krásnym športovým podujatím na Slovensku, kedy majú diváci, ale aj ostatní cyklisti, zažiť a vidieť mnohých svetových cyklistov z profesionálneho pelotónu naživo aj na Slovensku.
Väčšina cyklistov je zastrešená pod nejakým tímom. Je to tak aj v tvojom prípade?
Áno. Súťažiť v cyklistike som začala až v lete 2021 a dostala som príležitosť v klube ŠK Cyklo-Tour Sereď, ktorého podporu, profesionalitu a prístup si veľmi vážim a veľmi im ďakujem za príležitosť. Je to klub na vysokej úrovni a majú obdivuhodný prístup k členom klubu.
Každý z nás hľadá inšpiráciu v niečom alebo v niekom. Máš aj ty svoj cyklistický vzor?
Tým, že som si prešla viacerými športami a šport ako taký mám veľmi rada, inšpiráciu viem nájsť v každom športe alebo v športovcovi, pretože každý jeden má za sebou nejaký príbeh a išiel si za svojim cieľom. Niekedy aj neľahkou cestou. Cyklistickým vzorom je pre mňa moja trénerka, pretože málokto vie, že je jediná Slovenka, ktorá vyhrala Giro v Taliansku. Vzhľadom k tomu, aké máme podmienky na Slovensku, v porovnaní s tými vo svete, je to obdivuhodné čo dokázala počas svojej kariéry. Spomeniem tiež účasť na olympijských hrách. Smutné však je, že aj po toľkých celosvetových významných úspechoch o nej takmer ani nehovoria a určite si to zaslúži.
Aký je tvoj vysnívaný kariérny cieľ? Ktorých pretekov by si sa rada zúčastnila alebo ktorú trofej by si mala rada vo svojej vitríne?
Tých snov je viac, pretože v pretekovom kolotoči som iba veľmi krátko. Rada by som si vylepšila pódiové umiestnenia – v sezóne 2021 tam padali síce aj prvé miesta, ale aj veľa druhých miest. Mám však jeden sen, a to zúčastniť sa Majstrovstiev Slovenska v časovke a získať cennú trofej. Som však veľmi rada a vďačná za každý jeden štart na pretekoch a že mi to zdravie umožňuje.
Prezradila by si nám niečo, čo o cyklistike možno len málokto vie?
Cyklistika je podľa mňa jeden z mála športov, kde vznikajú tie najkrajšie priateľstvá a aj počas pretekov nevidíme, ako si súperi častokrát jeden druhému posunieme vodu alebo nejaký gél, tyčinku a tá ľudskosť sa nevytráca ani vtedy keď niekomu ,,dochádza” a vzájomne si pomôžeme. Spomenula by som aj tímových kolegov, kedy počas pretekov v Seredi dostal kolega defekt a po jeho oprave sa rozhodol už nesúťažiť na svoje umiestnenie, ale pomáhal mi v balíku – počas pretekov je veľa takých momentov, kedy mi chalani veľmi pomáhajú, či už s vodou, jedlom, podporou, potiahnu ma a sú to krásne momenty, ktoré z tohto športu robia krásne okamihy. A tie si veľmi vážim. A o tom je šport, pretože ten ľudí spája. Častokrát dostanem otázku ako, vieme jazdiť tak blízko za sebou a ako to funguje. Nuž, v cyklistike sú určité znamenia, ktoré stále dáva cyklista v popredí ostatným, aby vedeli, ako sa správať v balíku, napríklad kedy ukázať dieru na ceste, prekážku alebo kedy sa jazdec dvíha zo sedla. Sú to len jedny z mnohých. Prezradila by som aj to, že počas preteku keď je kľudnejšie tempo, si medzi sebou cyklisti prehodíme zopár slov čo častokrát pred pretekmi vôbec nestíhame, pretože hoci sme na pretekoch súpermi, mimo cyklistiky sa medzi sebou niektorí poznáme a sme dobrými kamošmi a kvôli povinnostiam sa niekedy stretneme až na pretekoch a sú to veľmi milé stretnutia.
Obľúbená hudba, kniha a film? Prečo práve takýto výber?
Rada si vypočujem klasickú hudbu, tá ma upokojuje. Niekedy a najmä počas náročných tréningov v zime na trenažéri, si vypočujem aj niečo čo píli uši (úsmev). Čo sa týka obľúbenej knihy a filmu, asi by som to spojila dokopy, pretože mám viac svojich obľúbených a neviem špecifikovať konkrétne jednu. Skôr siahnem po biografii, kde aj nachádzam inšpiráciu a zo sveta filmu. Sú to skôr dokumentárne filmy.
Život je o okamihoch. Popíšeš nám tvoj zatiaľ najkrajší a naopak aj najnáročnejší okamih v kariére?
Asi to vyznie paradoxne, ale môj najkrajší a zároveň najnáročnejší okamih sa spája s jedným dňom. Bolo to 26.2.2022 a na Slovensku sa konali historicky prvé Majstrovstvá v e-športe. Išlo o nový segment v cyklistike na trenažéroch. Pre nás cyklistov nič nové, pretože na trenažéri trénujeme v priebehu celého roka hlavne v zime a ak počasie nedovoľuje jazdiť von na ceste. Počas obdobia, kedy boli viaceré preteky zrušené kvôli covidu, vznikol v cyklistike nový segment, kde sa prostredníctvom platformy jazdili virtuálne preteky s vopred nahranou reálnou traťou a trenažér terén tejto trate aj reálne kopíroval, takže sme si mohli okúsiť, aké je to náročné šliapať v poriadnych kopcoch, ale aj na rovine. Takto si spolu na jednej trati mohli naraz zasúťažiť cyklisti z celého sveta priamo ,,z domu”. Po troch kolách kvalifikácie na základe bodového umiestnenia, postúpili najlepší cyklisti na Majstrovstvá Slovenska, kde som postúpila aj ja z prvého miesta. Tieto preteky boli extrémne náročné, pretože tam bol vysoký nárok na vetranie a čerstvý vzduch a cyklisti tieto preteky idú ,,na bomby” v extrémnej záťaži a tieto preteky som z dôvodu kolapsu nedokončila. Bolo to pre mňa veľmi náročné, pretože je to vôbec prvý pretek, ktorý som nedokončila a preto ho vnímam ako najnáročnejší v celej športovej kariére. Ale zároveň to bol pre najkrajší deň, pretože už iba dostať sa na Majstrovstvá je veľmi krásny pocit a zasúťažiť si spoločne s profesionálnymi cyklistami z celého sveta, Vám dodá nový rozmer v športe a motiváciu a chuť popasovať sa aj so sebou samým a ísť za hranicu toho, čo si možno myslíte, že je nemožné. Potešilo ma aj konečné celosvetové hodnotenie, kedy som aj napriek nedokončenému preteku skončila celosvetovo na 5. mieste. Ale každý moment, keď dorazíte do cieľa zdravý, je ten najkrajší a skvelý výsledok – ten pocit ešte umocní.
A teraz trošku sci-fi. Ak by bola cyklistika od zajtra zakázaná, akou životnou cestou by si sa pravdepodobne vybrala?
Mám jednoznačnú odpoveď a skončila by som určite pri nejakom športe a verím, že by ma životná cesta zaviedla k nejakému cieľu, pre ktorý som sa narodila.
Ako vnímaš podporu cyklistiky na Slovenku? Vieš to porovnať aj so zahraničím?
Viem to veľmi dobre porovnať, pretože som mala možnosť trénovať v rakúskom klube a tie podmienky sú neporovnateľne lepšie. Na Slovensku chýba veľká podpora športu a ide o šport, ktorý je veľmi časovo a finančne náročný a veľa športovcov musí popri športe aj pracovať čo, málokto vie a je to naozaj fyzicky a psychicky náročné. Poznám osobne talenty, ktoré si šport dovoliť nemôžu a je to veľká škoda, pretože by sa určite presadili aj v zahraničí.
Máš svoje životné motto?
Mojim životným mottom je a snažím sa ním riadiť, aby som bola tým, čím chcem byť, veriť si a byť sama sebou za každých okolností. A nenechať sa nikdy ničím zlomiť.
Za rozhovor ďakujeme mladej a úspešnej slovenskej športovkyni – Martine Hudákovej
