Ázijská kuchyňa je u nás populárna už roky a my sme u šéfkuchára siete EDO KIN zistili, čím to je. Rozprávali sme sa aj o mýtoch, ktoré sa s ňou spájajú. Napríklad, že jej hlavným špecifikom nie je ostrosť, ale rôznorodosť chutí, ktoré vo finále vytvárajú dokonalú harmóniu.
Jedlo má telu pomáhať. Nielen ho zasýtiť, ale aj posilniť, čo treba – telo, myseľ, dušu, a k tomu má byť aj ľahko stráviteľné. To je hlavná filozofia ázijskej kuchyne, ktorá sa prejavuje v používaných surovinách aj v spôsobe varenia. „Podstatnú časť prípravy teplého ázijského jedla u nás tvorí chystanie ingrediencií. To zaberá deväťdesiat až deväťdesiatpäť percent času. Samotné varenie je už potom krátke – postačí aj päť minút,“ hovorí šéfkuchár siete ázijských reštaurácií EDO KIN, Roman Kukumberg. Väčšinu surovín totiž treba nakrájať na tenké, rovnako dlhé rezančeky alebo malé kocky.
Základ je zelenina, čerstvé ryby, mäso, sója, tofu, huby a samozrejme ryža. Takto nakrájané jedlo sa potom dobre konzumuje paličkami. Tie sa údajne v Ázii používajú preto, aby sme sa viac sústredili na jedlo a jedli pomalšie. Vtedy si pokrm viac vychutnáme a zároveň ho organizmus lepšie strávi.
Ázia na európsky spôsob
Roman Kukumberg, šéfkuchár teplej ázijskej kuchyne v EDO KIN, precestoval a „ochutnal“ veľkú časť ázijského kontinentu. Inšpiroval sa, učil a hoci sa ázijské jedlá v Európe mierne líšia od tých domácich, pokiaľ ide o mäso, rovnaké zásady jeho prípravy platia aj v poeurópštenej verzii teplej ázijskej kuchyne.
EDO KIN bola v minulosti provincia Japonska s hlavným mestom EDO. Názov sa používal ešte v 16. storočí, ale potom ho cisár premenoval, pretože chcel provinciu pozdvihnúť a modernizovať. Týmto sa riadia aj v sieti reštaurácií EDO KIN. „Naše jedlá v EDO KIN stále inovujeme. Zakladáme si na čerstvých surovinách vysokej kvality. Chceme, aby u nás ľuďom chutilo a aby si zároveň mohli vyberať stále z niečoho nového,“ vysvetľuje R. Kukumberg.
Zážitok pre oči a chuťové poháriky
Hoci ázijská kuchyňa chutí v Európe inak, ako na susednom kontinente, zachováva sa pravidlo, aby bolo jedlo zážitkom pre oči a aj pre chuťové poháriky. „U nás je základný spôsob prípravy teplej ázijskej kuchyne takmer vždy rovnaký. Vo woku si rozpálime olej, na ňom krátko restujeme základné aromatické suroviny ako cesnak, zázvor a koreniny. O výslednej chuti rozhodnú ďalšie ingrediencie, ktorých špecifické chute sa počas jedenia postupne odkrývajú,“ hovorí šéfkuchár z EDO KIN.
Každá surovina v ázijskom jedle má význam nielen pre svoju chuť. Má zároveň pomôcť telu – jedna prečisťuje, ďalšia upokojuje, tretia povzbudzuje, štvrtá chladí a piata zahrieva … Ázijská kuchyňa je pestrá. Menu vždy pozostáva z viacerých pokrmov, ktoré sa líšia chuťou, farbami, hlavnými prísadami a teplotou. V Ázii nie je nič nezvyčajné, keď sa jedlo zakončí ľahkou polievkou. „My Európania sme predsa len po stáročia zvyknutí na iné, preto sme si ázijskú kuchyňu trochu prispôsobili. Sú v nej ukryté všetky chute, ale súčasne odráža európsky životný štýl,“ myslí si R. Kukumberg.
Pripraviť si doma dobrú „áziu“ môže byť pomerne náročné, pretože treba nakúpiť množstvo špecifických vecí. Riešením je však napríklad návšteva reštaurácie. „Dobré reštaurácie s ázijským jedlom majú o niečo lepší prístup ku kvalitným ázijským surovinám. Navyše majú s prípravou týchto jedál skúsenosti, takže je to stávka na istotu,“ uzatvára šéfkuchár.
