Miluje Klub bitkárov, v knižnici má Hlavu XXII a nepohrdne ani tónmi R&B. Na prvý pohľad bežný človek, avšak v sebe skrýva to, čo dodnes najviac obdivujeme z celej histórie ľudstva – umeleckú dušu. Jozef Stančík mal o svojom živote inú predstavu, no jeho plány mu skrížil maliarsky štetec a plátno. Kde čerpá inšpiráciu a aký štýl si v priebehu svojej kariéry vycibril? Nielen to, ale i množstvo zaujímavých informácií sa dočítate v rozhovore s mladým talentovaným slovenským umelcom Jozefom Stančíkom, exkluzívne len na M magazín.sk
Vydať sa na umeleckú cestu nie je vždy tým najjednoduchším rozhodnutím. Ako vyzerala na začiatku tvoja voľba ísť týmto smerom?
Ja som sa pôvodne neplánoval vydať na umeleckú dráhu. Šiel som na gymnázium s tým, že sa stanem zubárom alebo lekárom, no v maturitnom ročníku som si začal na vyučovacích hodinách z nudy kresliť a neskutočne ma to chytilo. Hodina mi tak prešla ako pár sekúnd. To bol moment, kedy som si povedal, že tento pocit chcem zažívať stále – tak som sa hlásil na umelecké školy (úsmev).
Rukopis každého umelca či autora je niečím výnimočný, originálny. Ako by si charakterizoval tvoj štýl umeleckého prejavu? Čím sú podľa Teba tvoje obrazy výnimočné?
Ja si svoj vlastný štýl stále hľadám. Moja tvorba je neustále hľadanie niečoho, čo presne vystihuje moje vnútro a to, kým som ja. Už to ale pomaličky začína chytať kontúry. Myslím, že dynamická maľba, veľkorysé ťahy štetca a koláže s nádychom popartu, to je moja šálka kávy a môj štýl.
Chuť tvoriť a tvoriť s chuťou je nesmierne dôležité. Kde pri svojej tvorbe hľadáš inšpiráciu? Máš svoju múzu?
Inšpirácie je v dnešnej dobe internetu toľko, že som až zahltený inšpiráciou. Skôr filtrujem balast od dobrých veci a tými sa nechám ovplyvňovať. Módna fotografia, knihy a história ma ovplyvňujú asi najviac a samozrejme aj iní umelci.
Farebnosť je neprehliadnuteľným prvkom tvojej tvorby. Ako vnímaš farby? Má pre teba každá z farieb určitý skrytý význam? S ktorou farbou pracuješ najčastejšie?
Farby, to je alchýmia sama o sebe. Stačí, že pridáte na obraz o centimeter štvorcový viac žltej a už je obraz ukričaný. Je to doslova veda dobre to skombinovať, aby bolo dielo harmonické a prijemné. Človek si za tie roky vypestuje určitý cit pre farby a už intuitívne tvorí.
Máš svoj profesionálny vzor? Tvorba ktorého umelca ťa dokáže vždy „dvihnúť zo stoličky“?
Vzorov mám veľa a stále nejaký nový idol pribudne. Celé roky som mal a stále mám za veľký vzor českého grafika Oldricha Kulháneka … možno aj vďaka nemu som chcel byť umelcom. Časom sa pridal Michelangelo, Rembrandt, Warhol, Lichtenstein, Schiele, Klimt, atď. Momentálne je to u mňa Gerhard Richter a Callen Schaub.
Umelci vidia svet ináč, vidia ho veľmi vzácnym a jedinečným pohľadom. Ako vnímaš ty dnešný svet?
Dnešný svet je, aj keď sa to nezdá, na prvý pohľad úžasný. Nikdy nebolo na svete menej násilia, vojen a epidémií, ako je tomu dnes. Okrem toho takmer každý z nás má možnosť sa vzdelávať a byť každý deň v niečom lepší. Dožívame sa vysokého veku, cestujeme, prežívame úžasnú dobu a ani si to neuvedomujeme. Už sme tak rozhýčkaní, že nám z toho šibe (smiech). Myslím, že trpíme depresiou z rozmaznanosti. Keď sú vojny, počet samovrážd klesne na nulu, keď človek bojuje o holý život, až potom si ho asi začne vážiť.
Nielen úspechy, ale i neúspechy nás posúvajú vpred. Čo považuješ za tvoj najväčší doterajší úspech?
Môj doterajší najväčší úspech? No je to asi to, že sa stále živím touto pracou a že ma to stále baví a baví to aj ľudí, čo to kupujú. To je asi najväčší úspech (úsmev).
Tvoje obrazy sú svojou farebnosťou a originálnym prevedením neprehliadnuteľné. Ako také dielo vzniká? A ako dlho dokážeš súvislé tráviť čas pri maľovaní obrazu?
Ako také dielo vzniká? Väčšinou pod tlakom, ktorý som sa už naučil filtrovať (úsmev). Je to veľmi zábavný a kreatívny proces – ťažko to popísať. Mozog vám ide na plné obrátky, zabúdate na to, že ste hladný a stále máte pocit, že musíte uspokojiť potrebu, niečo akútne vytvoriť a dotvoriť. Najdôležitejšie je dobre sa naladiť a hneď ako ste v správnom móde, začať pracovať. Robím väčšinou 8 až 14 hodín denne, no sú i dni, keď robím aj 20 hodín a keď treba, vstávam aj o štvrtej hodine ráno.
Spokojnosť a dobrý vnútorný pocit nás dostávajú do pohody. Kedy si ako umelec so svojou prácou spokojný? Čo všetko potrebuješ k tomu, aby si dokázal tvoriť?
Ja so svojou prácou nie som spokojný takmer nikdy. Sem-tam mám pocit, že je to už skoro ono, ale nikdy to tak nie je. Vždy je to len čiastočné uspokojenie lebo viem, že by to mohlo byť zajtra aj lepšie (úsmev). Spokojný som vtedy keď viem, že už nie je čo pridávať, aby som dokázal tvoriť. Potrebujem mať spokojne vyrovnané vzťahy v rodine, s partnerkou a musím byť v pohode po každej stránke – vtedy sa mi tvorí najlepšie.
Obľúbená kniha? Obľúbený film? Obľúbená hudba? Obľúbená vôňa? Obľúbená destinácia?
Na knihy, filmy a vône míňam najviac peňazí (smiech). Kníh mám obľúbených viac, ale skvelé knihy sú aj Hlava XXII, Hadriánové pamäti a Chameleón. Z filmov určite Klub bitkárov, Amélia z Montmartru a Leon. Moje obľúbené vône sú Cartier Déclaration, Christian Dior Homme Sport a Tom Ford Noir Anthracite. Z hudby počúvam väčšinou blues a country. Sem-tam to reznem aj s R&B a rapom (úsmev). Obľúbené miesto je Rím.
Umelci to v histórii ľudstva nemali nikdy jednoduché. Ako by si zhodnotil súčasné podmienky pre umelcov a umeleckú sféru na Slovensku?
Myslím, že podmienky pre umenie na Slovensku závisia od vzdelania ľudí čo majú peniaze na investovanie. Keď ľudia budú ochotní dať viac za obraz ako za kabelu, potom sa zlepšia aj podmienky pre umelcov.
Pracuješ i na zákazku? Dokážeš vytvoriť to, čo po teba ľudia požadujú? Spomenieš si na najoriginálnejšiu zákazku, akú si kedy dostal?
Áno, tvorím aj na zákazu, samozrejme. Ľudia majú rôzne uletené nápady … to by som asi takto verejne ani neuvádzal (úsmev). Jednej pani som napríklad maľoval všetky mačky, čo mala. Ona vždy nejakú zrazila autom alebo jej ušla, tak som mal kšeft pravidelne (smiech).
Každý z nás na svojej životnej ceste niekam kráča. Aký je tvoj profesionálny cieľ? Čo by si chcel svojou tvorbou dosiahnuť? A tiež aká je tvoja životná méta?
Môj profesionálny cieľ je naučiť sa čo najviac o maľbe, či soche a zdokonaľovať sa v tom. Dôležité je pre mňa vytvárať veci, s ktorými budem čím ďalej tým viac spokojný. Neustály progres, to je moja droga (úsmev).
Kde môžu nielen tvoji fanúšikovia, ale i fanúšikovia grafického umenia vidieť tvoju tvorbu?
Moju tvorbu možno vidieť v niekoľkých podnikoch v Bratislave a v Banskej Bystrici, ale mávam aj výstavy. Napríklad 14. septembra 2019 budem mať veľkú výstavu v Bratislave. Všetkých vás tam pozývam – bude to veľká party.
Plánuješ v blízkej budúcnosti pre „umeleckú obec“ nejaké novinky: výstavy, projekty, a pod.?
Plánujem si urobiť konečne vlastný web, vlog, blog, módnu značku atď. Je toho toľko … keby aspoň polovica z toho vyšla, budem spokojný.
Za rozhovor ďakujeme mladému talentovanému umelcovi – Jozefovi Stančíkovi
