Hej. Vystaviť diela manželského páru, je taká diskrétna téma, taká „rodinná záležitosť“. Akoby sme nazerali spoza pootvorených dverí a len tušili, čo sa to tam – medzi tými dvomi – odohráva.
Trochu voayerské, však? Stáli sme nad rozloženými dielami a pýtali sme sa sami seba, koľko odhaliť z ich súkromia, koľko priestoru venovať porovnávaniu toho, ako tvorili, jedna aj druhý a či sa vôbec snažiť o to, čo vytiahnuť dopredu? Tie ilustrácie, z ktorých je cítiť, ako veľmi sa ovplyvňovali? Alebo presne naopak: vystaviť len tie, v ktorých si idú každý „svoje“?
Koniec koncov – aj kunsthistorička Miroslava Urbanová povedala: „Ostávajú prepojení nielen rodinnými, kolegiálnymi putami, ale aj istými estetikami a ich novými možnosťami, ktoré sa naplno dostali do popredia predovšetkým v “zlatých šesťdesiatych“.“
Anastázia Miertušová a Marián Čunderlík patrili medzi headlinerov v slovenskej ilustrácii, aj keď tvorili prevažne literatúru pre dospelých čitateľov – teda na menších plochách. Prebal, frontispis a pár celostrán, čo rozdeľovali text. Experimentovali s plochou, ale aj so spôsobom zobrazenia. Ustupovali od popisných štylizácii smerom k zjednodušeniu, až sa dotýkali minimalizmu. Preklápali do diel, vydávaných vo vysokých nákladoch, trendy súčasného umenia – vlastne tak čitateľov navádzali na to, ako sa naň pozerať.
Kunsthistorik Ján Královič hovorí: „V knižnej tvorbe Anastázie Miertušovej a Mariána Čunderlíka nachádzam viaceré spoločné znaky vychádzajúce z prepojení technického obrazu so štruktúrou niekedy pôsobiacou „op-artovo“, inokedy s motívom perforácie či „omietkovej“ štruktúry. Abstraktnú plochu dopĺňa figúra a frekventovane aj fotografická montáž alebo kolážovaný detail, ktorý je navyše doplnený farebným akcentom.“
Tak sme ich teda nechali rozprávať sa, na stenách galérie. Nič iné. Tak, ako keď sa doma zatvoria dvere na rodičovskej izbe a vy viete, že tí dvaja spolu hovoria o niečom dôležitom. Občas ticho, inokedy vášnivo nahlas. Občas cynicky, inokedy ubližujúco, niekedy pohŕdavo v odkazoch, inokedy v súznení. Veľa sa skrýva v tých detailoch a aj preto sa oplatí prísť a vidieť výstavu na vlastné oči. Kým bude výstava sprístupnená prezenčne, môžete si ju vychutnať aj formou virtuálnej prehliadky na web stránke totojegaleria.sk. Výstava potrvá od 15.4.2021 do 15.7. 2021. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Anastázia Miertušová (1927 – 2002) sa venovala maľbe, úžitkovej grafike i geometricky nefiguratívnej plastike. Vytvorila ilustrácie k desiatkam kníh, najmä pre dospelých čitateľov – najčastejšie vo forme koláží. Spájala a tvarovala rôzne materiály tak, že jej knižné diela často pôsobia doslova konštruktivisticky. Nájdeme ich napríklad v Noci v Lisabone či v Troch kamarátoch Ericha Mariu Remarquea (1966), v Skúške vodou Gunnara Ekelöfa (1971) a aj v Zrkadle tieňov Valerija Briusova (1978).
Marián Čunderlík (1926 – 1983) študoval najskôr na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave v ateliéri Jána Mudrocha, potom na Vysokej škole výtvarných umení u Ľudovíta Fullu. Bol umelcom avantgardy – v rokoch 1961 – 65 spoluorganizoval výstavy skupiny Bratislavské konfrontácie, neskôr Klubu konkretistov.
Napriek tomu, že ťažisko jeho tvorby leží v maľbe, priekopnícky – kolážou – ilustroval desiatky kníh, najmä pre dospelých.
