Pozvanie na kávičku s M magazín.sk prijala nadaná hudobná dvojica, ktorú verejnosť pozná pod umeleckým názvom „Kinsfolk“. Skvelí mladí hudobníci Peter Cinkanič a Dominik Demčák nám prezradili o svojich hudobných začiatkoch, o svojom pôsobení v zahraničí, o svojich úspechoch a čo to aj zo svojho súkromia. Pokojne sa usaďte a vychutnajte si rozhovor so slovenským hudobným duom Kinsfolk, o ktorom toho ešte budete zaručene veľa počuť.
Mladí talentovaní hudobníci zo skupiny Kinsfolk majú ambície presadiť sa v Dánsku
Chalani, ako ste sa dostali k hudbe a aké boli vaše začiatky?
Peter: Ja som s hudbou začal už keď som bol malý chlapec. Najprv to boli hrnce v kuchyni, potom hračkárska gitara a neskôr ma naši prihlásili aj na ZUŠ. Tam som chodil na akordeón 7 rokov a taktiež aj do speváckeho zboru – to trvalo o čosi dlhšie. Zo začiatku sme hrali aj trochu inú hudbu ako hráme teraz. Mali sme viacero hudobných projektov a vystriedali sme viacero členov v kapele, menili názvy kapiel. Také boli naše začiatky.
Dominik: Ja som samouk. Hudbu som mal stále veľmi rád pasívne a raz som si povedal, že by bolo naozaj super venovať sa jej aj aktívne. Tak som najskôr búchal paličkami po rôznych škatuliach a potom som dostal ako darček bicie. Celkom mi to šlo, tak som v tom pokračoval. Začínali sme v mojej izbe hraním rôznych cover verzií, ale aj prvých vlastných skladieb. Neskôr sme založili rôzne projekty s rôznymi ľuďmi. Ich spoločným znakom bolo to, že sme tam hrali spolu.
Prečo sa nazýva vaša kapela Kinsfolk? Zvažovali ste aj iné názvy? Ak áno, prečo vyhral práve tento názov?
Peter: Názov Kinsfolk najlepšie vystihuje kto sme (sebe navzájom). Taktiež z časti aj to čo hráme. Áno, zvažovali sme aj iné možnosti, nebolo ich zase až tak veľa, ale nakoniec sme sa zhodli pre súčasný názov. Vytŕčal nad ostatné názvy, ktoré sme mali na výber.
Dominik: Kinsfolk vo voľnom preklade znamená príbuzní a my dvaja sme bratranci. Je to jednoduché, podľa mňa ľahko zapamätateľné a dobre to znie.
Kedy ste teda mali svoj prvý koncert ako kapela Kinsfolk?
Úplne prvýkrát sme pred ľuďmi hrali ako Kinsfolk po Vianociach 2013. Hrali sme len 4 skladby a bolo to na benefičnom koncerte v našom rodnom meste, ktorý sme spoluorganizovali. Zvykneme to skôr označovať ako náš nultý „koncert“. Prvý klubový koncert sme hrali v prešovskom Wave Clube v apríli 2014 s Korben Dallas.
Stíhate sa popri štúdiu venovať naplno aj hudbe? Koncertujete aj v Dánsku?
V Dánsku sme zatiaľ nehrali ani jeden koncert, ale párkrát sa niečo rysovalo. Pracujeme na tom, aby sme hrali aj tam.
Vníma vás okolie v Dánsku ako hudobné duo alebo vás berú skôr ako mladých študentov?
Peter: Mňa osobne hlavne spolužiaci v škole vnímajú ako hudobníka, vedia o tom, že mám kapelu, náš singel Adelaide si raz dokonca aj premietali na hodine. (smiech)
Dominik: Myslím, že len úzke okolie ako sú naši známi a priatelia. Širšie okolie nás skôr vníma len ako ďalších študentov z východnej Európy. (smiech)
V čom vidíte zásadný rozdiel medzi životom v Dánsku a na Slovensku?
Peter: Jednoznačný rozdiel je vo vyššej životnej úrovni.
Dominik: Dánsko je rozvinutá západná krajina s bohatou históriou, kde má asi všetko a všetci svoje miesto. Slovensko je mladší štát a vo viacerých veciach sa ešte len vyvíja. Myslím si ale, že nám Slovákom to ide celkom dobre a postupne sa to bude zlepšovať.
Aká je mentalita Dánov v porovnaní so Slovákmi?
Peter: Dáni v porovnaní so Slovákmi sú viac otvorenejší a bezstarostnejší. Hoci neviete ich rodnú reč, takmer všetci až na pár výnimiek sa s vami nemajú problém baviť po anglicky a hneď sú zvedaví odkiaľ ste. Dáni majú veľmi priateľský prístup a to sa mi páči na Dánku asi najviac.
Dominik: Dáni sú viac uvoľnenejší, netrápia sa vecami tak ako my, jednoducho si žijú a hotovo. Podľa mňa sú však Slováci viac emotívnejší a to je mi sympatické. Je to ale samozrejme individuálne, neuznávam veľmi stereotyp. A čo sa mi páči najviac? Určite tolerancia a aktívna energia, ktorá z ľudí doslova srší.
Chceli by ste sa vrátiť naspäť na Slovensko?
Peter: Myslím, že vrátiť sa domov ťahá väčšinu ľudí, ktorí žijú v zahraničí. Predsa len tam máme rodinu, kamarátov, domov kde sme vyrastali. No zatiaľ to neplánujem, rád by som spoznal aj iné kúty sveta a iné kultúry.
Dominik: Absolútne netuším kam ma vietor zaveje. Doma je doma a ja zbožňujem Slovensko. Každopádne, Dánsko je veľmi skvelá krajina na život a určite sa to dá povedať aj o mnoho, resp. niekoľko iných krajinách. Takže, uvidíme čo bude.
Ktorú zo svojich skladieb máte najradšej a prečo? Kto vám píše texty?
Peter: Momentálne sa mi najlepšie hrá asi Many Roads.
Dominik: Neviem, u mňa sa to stále mení. Väčšinou ale platí, že najradšej mám aktuálne tú, ktorá je v procese vytvárania. Mám jej plnú hlavu a chcem, aby bola čo najlepšia. Vžívam sa do nej a asi preto je v tomto období moja najobľúbenejšia. A texty si píšeme sami.
Kde všade čerpáte inšpiráciu pri tvorbe svojich skladieb?
Peter: Mňa osobne inšpiruje čokoľvek z každodenného života. Nedá sa pomenovať jedna konkrétna vec. Taktiež k inšpirácii prispieva aj počúvanie inej hudby.
Dominik: Inšpiruje ma čokoľvek, čo stojí za to aby sme o tom napísali skladbu. Niekedy sú to veci, ktoré zažívam práve teraz, inokedy sú to veci, ktoré som niekedy zažil a pripomínam si ich a napíšem o nich pesničku. Často si ale vymýšľam rôzne príbehy o iných ľuďoch a ich životoch.
Ako každý umelec, aj hudobníci majú svoj vzor. Kto je vašim hudobným idolom a prečo?
Peter: Niektorí hudobníci ma inšpirujú, či už hudobne (Caleb Followill, Tom Petty) alebo aj ich názormi na bežný život (Bob Dylan), ale vyslovene idola nemám.
Dominik: Najviac obdivujem Brandona Flowersa, Conora Obersta, či Benjamina Gibbarda. Brandon je širokospektrálny trendsetter. Conor je pre mňa najlepší pesničkár momentálnej indie/folk/americana scény. No a Gibbardove skladby majú skvelú atmosféru a cítiť z nich emócie.
Vo videoklipe k pesničke Adelaide hráte v exotickom prostredí. Kde sa natáčali?
Klip k Adelaide sme točili v Lome Beňatina, doma na východnom Slovensku. Je tam naozaj krásne, kto tam ešte nebol, odporúčame!
Prezradíte nám nejakú zaujímavosť z natáčania videoklipu?
Točili sme to v lete a v ten deň bolo naozaj pekne. Ľudia sa zvyknú chodiť na dané miesto okúpať. My sme to však na pár hodín „odstavili“, prirodzene aby nebol na záberoch nikto, kto tam nemá byť. Pár ľudí sem tam postávalo na kraji a väčšinou budila pozornosť viac Paula (dievča v klipe) než my dvaja hrajúci na kopci. (smiech)
Plánujete v blízkej budúcnosti aj ďalší videoklip?
Áno, momentálne nahrávame nový singel, ku ktorému natočíme aj videoklip. Snáď to dáme von už čoskoro.
Aké sú vaše plány do budúcna a na ktorom hudobnom nástroji by ste sa chceli ešte naučiť hrať?
Nemyslíme veľmi na ďalekú budúcnosť. V prvom rade chceme vydať nový singel s klipom a hrať čo najviac koncertov. Peter by sa chcel naučiť hrať na husle a u mňa sú nejaké pokusy v hre na klavíri, ale nie je to nič svetoborné. Takže klavír, jednoznačne.
V čom vidíte silnú stránku toho druhého, čo sa týka hudobnej kapely Kinsfolk?
Peter: V písaní zmyselných textov.
Dominik: Hudobne? Peťo je z nás dvoch ten, ktorý má hudobné vzdelanie. Ja hrám len pocitovo. Niekedy je ale potrebné, aby veci boli tak ako majú byť a nie iba tak ako by mohli. Vtedy je dobré mať v kapele človeka, ktorý to trošku koriguje. A ľudsky? Vie si určiť ciele a ide si za nimi. Čiže jeho cieľavedomosť je určite jeho silná stránka. V tomto sme na tom rovnako. (smiech)
Páči sa vám filmová hudba? Máte svoj najobľúbenejší soundtrack k filmu?
Dominik: Ja milujem filmovú hudbu, je naozaj veľmi ťažké si vybrať jeden film, ktorého soundtrack je naj. Peter zbožňuje soundtrack k filmu Piráti z Karibiku. U mňa je to premenlivé. Mám rád skladateľov ako Hans Zimmer, Alexandre Desplat či Anthonyho Gonzaleza z M83. Ak si ale mám vybrať pár filmov, tak momentálne asi Legends of the Fall od Jamesa Hornera, soundtrack k filmu The Mexican, alebo Zimmerov Interstellar.
Aké poslanie vidíte vo vašej hudbe?
Dominik: Cez našu hudbu by sme chceli hovoriť rôzne príbehy, v ktorých by sa mohli nájsť aj ostatní. Keď niečo cítim a pomocou hudby to dokážem preniesť na iných, je to pre mňa úspech.
Ako sa nazýva vaša obľúbená skladba, ktorú si zahráte a zaspievate, mimo vášho repertoáru?
Peter: Glen Hansard – Say it to me now.
Dominik: Zvykli sme hrať jednu cover verziu na koncert, vždy rôznu, len tak aby sme si zahrali na koncerte song, ktorý máme radi a trošku si ho prispôsobili. Ja si doma rád zahrám napr. Atlantic City od Springsteena.
V akom oblečení sa cítite najpohodlnejšie a ako zvládate domáce práce?
Peter: Pohodlná je pre mňa flanelová košeľa a tepláky. Domáce práce? Rád navarím, ale upratovanie vôbec nie je pre mňa.
Dominik: Najpohodlnejšie sa cítim v tričku, rifliach a teniskách. A ja celkom rád upratujem, baví ma robiť zo špinavých vecí čisté. (smiech)
Aká je vaša obľúbená rozprávka? Ktorú ľudskú vlastnosť nemôžete vystáť?
Peter: Obľúbených rozprávok mám viac, ťažko vybrať iba jednu. Požiarnik Sam, Tom a Jerry, Káčerovo. A nemám rád nezodpovednosť.
Dominik: Asi Leví kráľ z dielne Disneyho. Takisto mám veľmi rád Grincha – na Vianoce si to stále rád pozriem. Určite neviem vystáť to, keď niekomu chýba pokora. Takisto keď sa ľudia cítia byť niečo viac ako ostatní.
Skvelá mladá a talentovaná hudobná skupina Kinsfolk počas koncertu
Nafotené špeciálne len pre M magazín.sk fotografom Michalom Jakubcom
Za rozhovor ďakujeme hudobnej skupine Kinsfolk
