Je mladá, ambiciózna a blázon do automobilov. Aj keď momentálne takmer všetok svoj čas venuje milovanému dieťatku, tak cez deň, keď spí, využíva dostupný čas na fotografovanie a následne po nociach svoje výtvory digitálne upravuje. Je mladá, talentovaná a k tomu má ešte jednu obrovskú záľubu, ktorú by si na svojej polovičke prial azda každý muž – miluje autá. Simonka je profesionálnou šoférkou, ktorá v automobilke testuje novo vytvorených štvorkolesových tátošov. Práve rýchle autá, fotografia a turistika sú hobby, ktoré mladá fotografka popri starostlivosti o dieťa stíha. Práve jej fotografická tvorba neunikla ani našej redakcii a chceli sme sa dozvedieť viac. Čo všetko nám Simona Čimborová prezradila, sa dočítate v exkluzívnom rozhovore len pre M magazín.sk.
Simonka, vieme, že fotografia ťa fascinovala už od detstva. Ako dlho sa už fotografii venuješ na profesionálnej úrovni?
Profesionálom by som sa ešte nenazvala, nakoľko sa stále ešte sama veľa učím. Každým fotením sa však snažím posunúť vždy o krok vpred. V poslednom období sa mi darí dostať k foteniu skoro každý deň.
Pamätáš si na svoje začiatky? Ktorá časť z tých mnohých aktivít, ktoré musí fotograf zvládať, ti robila spočiatku najväčšie starosti?
Najväčšie problémy mi robilo vnímať svetlo a stále s tým podľa typu fotenia bojujem. Aj keď je dnes veľa možností, ako fotografiu upraviť, stojím si za tým, že je umením je objekt dobre odfotiť a nie ho následne upraviť.
Ak by to nebola fotografia, čo iné ťa v živote najviac lákalo? Alebo ešte aj stále láka?
Fotenie ma aktuálne veľmi baví a napĺňa. Každý, kto ma pozná, vie, že mojou vášňou sú autá. Takže keby to nebolo fotografovanie, tak by som sa venovala autodetailingu.
Akej fotografii sa v rámci tvojho portfólia prevažne venuješ? Ktorý z týchto typov fotení je pre teba najväčšou srdcovkou?
Mojou srdcovkou sú portréty a rodinné fotografie, z ktorých je vždy cítiť lásku. Venujem sa ale aj párovým či tehotenským foteniam. A samozrejme, fotila som už aj automobily.
Ktorý typ fotografie by bol pre teba naopak veľkou výzvou?
Ak si odmyslím umeleckú tvorbu a nahliadnem do bežného života, tak fotiť svadbu by bolo pre mňa obrovskou výzvou. Mám pred tým dostatočný rešpekt, nakoľko je to pre novomanželov výnimočný deň, ktorého momenty sa nedajú zopakovať.
Sú momenty, na ktoré asi nikdy nezabudneme. Na ktoré fotenie určite nezabudneš?
Na prvú väčšiu akciu v mojich začiatkoch, nakoľko som vtedy ešte nemala dostatočné skúsenosti a hlavne chýbala mi potrebná technika, ako sú záložné batérie, pamäťové karty či blesk. Bála som sa, že to bude totálne fiasko. Bolo to dohodnuté zo dňa na deň, no nakoniec to dopadlo nad očakávania.
Umelecká životná cestá je krásnym, no častokrát i náročným „chlebíkom“. Je podľa teba ťažké sa na Slovensku uživiť ako fotograf?
Áno, dá sa na Slovensku uživiť ako fotograf, no na trhu je veľa kvalitných fotografov a je naozaj ťažké sa presadiť. Preto je dôležité sa stále učiť, pracovať na sebe a zdokonaľovať sa vo svojej špecializácii.
Máš svoj profesionálny vzor? Inšpiruje ťa práca niektorého z fotografov?
Práca Lucky Zofčíkovej ma presvedčila vydať sa týmto smerom. Práve preto aj vybrané kurzy som si spravila práve u nej. Mám v pláne v tejto spolupráci s ňou naďalej pokračovať.
Chodia za tebou častejšie zákazníci s jasnou predstavou o fotení alebo skôr tí, ktorí si od teba nechajú radšej poradiť? Z ktorou z týchto dvoch skupín sa ti pracuje lepšie a prečo?
Lepšie sa mi pracuje, keď máme rovnakú predstavu o fotení a vopred sa na tom vzájomne dohodneme. Oceňujem tiež, ak mi klient vopred pošle alebo zadefinuje svoju jasnú predstavu.
Pri práci s ľuďmi toho človek aj veľa zažije. Podelíš sa s nami o nejakú zaujímavú príhodu?
Napadla mi jedna situácia: mali sme ísť s klientkou fotiť do uzavretého kameňolomu. Pred fotením som bola skontrolovať prostredie. Všetko bolo v poriadku, nikto tam nebol. O 3 hodiny sme sa tam s klientkou stretli a boli tam už veľké stroje a veľa technických pracovníkov. Museli sme improvizovať, a tak sme vyliezli na kopček oproti cez cestu. Bolo to tam totálne rozbité a samé blato. Fotky nakoniec vyšli, no odnieslo si to moje koleno na ktorom bola vyše mesiaca statočná modrina. Kto by to už povedal, že fotografovanie môže byť aj takto nebezpečné (úsmev).
Ak by za tebou prišiel začínajúci fotograf alebo fotografka, akú prvú radu by si mu dala?
Nedolovím si odpovedať na túto otázku, nakoľko mám pred sebou ešte dlhú cestu a sama ešte mnohé rady zbieram pre svoje zdokonaľovanie sa. Ale asi by to bola veta: „bude to náročné, ale bude to stáť za to“.
Ak nepracuješ, ako hľadáš inšpiráciu a motiváciu pre tvoju prácu?
Je moderná doba. Inšpirujem sa internetom a mnohými webovými portálmi.
Máš svoje životné motto? Ak áno, prezradíš nám ho?
Držím sa motta „Ak o tom dokážeš snívať, tak to dokážeš uskutočniť“. Presne v takom znení visí aj na stene v mojom byte.
Nafotené špeciálne len pre M magazín.sk fotografkou Simonou Čimborovou
