Pri príležitosti Svetového dňa sluchu sa konala na Klinike otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava tlačová konferencia, kde prednosta kliniky prof. MUDr. Milan Profant, CSc. hovoril o potrebe edukácie spoločnosti o poruchách sluchu a spôsobu ich riešenia. „Hlavným dôvodom pre pripomenutie si tohto dôležitého zmyslu je alarmujúci nárast počtu ľudí s poškodeným sluchom, nedostatočné využívanie možnosti na riešenie porúch sluchu a nedostatok povedomia o danom probléme u obyvateľstva,“ pripomenul prof. Milan Profant.
Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 3. marec za Svetový deň sluchu. Dôležité je vedieť, že až 90 % porúch sluchu patrí medzi tzv. odvrátiteľné poškodenia zdravia. Za najdôležitejšie následky oslabeného sluchu najmenších možno považovať sťažený vývoj reči a komunikačných schopností, sťažený prístup k informáciám, vzdelávaniu a následnému uplatneniu sa v každodennom živote. U staršej generácie s oslabeným sluchom je častým javom sociálna izolácia, ktorá výrazne zhoršuje kvalitu života a urýchľuje a znásobuje všetky negatívne javy staroby. Čísla sú skutočne hrozivé. V súčasnosti sa predpokladá, že asi 6 % svetovej populácie trpí na pomerne závažný stupeň poškodenia sluchu vyžadujúci riešenie. Muži sú postihnutí častejšie ako ženy.
Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že ak sa budeme k poruchám sluchu stavať tak, ako doteraz, ich počet bude rýchlo narastať. Očakáva sa, že v roku 2030 to bude až 600 miliónov ľudí. Ak si to prepočítame na slovenskú populáciu, možno predpokladať, že na Slovensku trpí na riešiteľnú (a často neriešenú) poruchu sluchu okolo 300 000 obyvateľov.
Hosťami tlačovej konferencie boli aj bývalý profesionálny tenista Miloslav Mečíř a tiež Marek Vaco, ktorý sa narodil s ťažkou poruchou sluchu, a ktorý absolvoval kochleárnu implantáciu. V súčasnosti je plne integrovaný, nastúpil na bežnú základnú školu a zúčastnil sa na Majstrovstvách Európy sluchovo postihnutých v tenise.
„Tento mladý muž je dôkazom toho, že ani také závažné postihnutie, ako je porucha sluchu, nemusia byť prekážkou v budovaní si úspešnej športovej kariéry. Samozrejme, toto by nebolo možné bez výraznej pomoci odborníkov z Kliniky otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku, ktorí umožňujú takýmto pacientom zaradiť sa do bežného života,“ povedal Miloslav Mečíř.
Ročne sa na ambulanciách Kliniky ORL a ChHK vyšetrí približne 20 000 pacientov a vykoná sa viac ako 2 600 operácií. Riaditeľka Univerzitnej nemocnice Bratislava – Renáta Vandriaková, vyzdvihla snahu vedenia kliniky, ktoré chce aj týmto spôsobom upozorniť na nebezpečenstvo zanedbania problémov so sluchovým orgánom. „Hodnotím veľmi pozitívne aj takúto činnosť, pretože okrem špičkovej zdravotnej starostlivosti, sa toto pracovisko zaslúžilo aj o edukáciu verejnosti,“ zdôraznila riaditeľka UNB Renáta Vandriaková.
Pri príležitosti Svetového dňa sluchu sa v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda (UNB) bude 2. marca 2019 konať na ORL klinike (5. posch.) Deň otvorených dverí, kde si verejnosť môže dať vyšetriť sluch.
Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 3. marec za Svetový deň počutia. Hlavnými dôvodmi pre pripomenutie si tohto dôležitého zmyslu sú alarmujúci nárast ľudí s poškodeným sluchom, nedostatočné využívanie možností na riešenie porúch sluchu a nedostatok povedomia o danom probléme u širokej verejnosti. Je dôležité vedieť, že až 90 % porúch sluchu patrí medzi takzvané odvrátiteľné poškodenia zdravia. Jednou zo skupín sú deti, ktoré sa s chybným sluchom narodia.
Vrodené poruchy sluchu
Včasná intervencia a diagnostika sú pre liečbu sluchu kľúčové predovšetkým v ranom detstve. Ohrozenou skupinou sú malé deti, ktoré sa narodia s chybnou genetickou informáciou, čo zapríčiní až stratu funkcie vnútorného ucha a ťažkú poruchu sluchu. „Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 – 60 tisíc novorodencov. Pri akceptovanom celoeurópskom výskyte 1 – 2 hluchých novorodencov na 1000 narodených možno predpokladať, že každoročne treba riešiť problém hluchoty u 60 – 100 novorodencov. Tento problém, čo do objemu, je len malá časť z celkového počtu sluchových porúch, ale tvorí veľmi závažný spoločenský jav, ktorému sa venuje mimoriadna pozornosť, aby sme malým deťom s ťažko poškodeným sluchom umožnili obdobné možnosti rozvoja ako ich počujúcim kamarátom,“ objasnil Prof. MUDr. Milan Profant, CSc., prednosta I. otorinolaryngologickej kliniky LF UK a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, UNB. Dva úspešné príbehy sú príkladmi množstva kochleárnych implantácii, ktoré sa na Slovensku robia už 25 rokov.
Martin Ďuriška (20)
Martin sa narodil ako nepočujúce dieťa v roku, kedy sa ešte skríning sluchu nevykonával vo všetkých pôrodniciach. No pozorní rodičia si už vo veku troch mesiacov všimli, že nereaguje na zvuky a včas vyhľadali pomoc odborníkov.
Prvýkrát Martina vyšetrili, keď mal 4 mesiace, a to pomocou otoakustických emisií, vyšetrením kmeňových evokovaných potenciálov. Zhodnotením objektívnych meraní a vyšetrením u foniatra sa potvrdila obojstranná ťažká porucha sluchu. Načúvacie aparáty mal predpísané vo veku 8 mesiacov, ale ani s nimi nereagoval na zvuky reči. Preto mu bol vo veku 1 rok a 9 mesiacov voperovaný kochleárny implantát, s ktorým už v piatich rokoch rozumel reč bez odzerania. Základnú školu navštevoval s počujúcimi, bez asistenta. Sedel vždy v prednej lavici, nemal žiadne úľavy pri učení cudzích jazykov, ani pri písaní diktátov. Ako dieťa rád recitoval, spieval, vyhral krajské kolo v recitovaní na súťaži Šaliansky Maťko. Športoval – hral futbal za dorastencov Komárna, neskôr florbal. Ale pri športovaní procesor nepoužíval, aby sa kvôli poteniu nepokazil. Úspešne zmaturoval zo slovenčiny, angličtiny, matematiky, aktuálne je študentom na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK (ekonomická matematika).
Marek Vaco (13)
Marek sa narodil ako druhé dieťa do rodiny, kde už mali jedného syna s ťažkou poruchou sluchu po kochleárnej implantácii. Skríning sluchu v Banskej Bystrici preukázal podozrenie na poruchu sluchu. Genetické vyšetrenie u oboch detí potvrdilo mutáciu génu pre konexín 26. Načúvacie aparáty začal Marek používať vo veku 9 – 10 mesiacov, ale neprinášali potrebný efekt. Preto mu bola v roku 2007 vo veku 1 rok a 9 mesiacov voperovaná kochleárna implantácia.
Marek bol ako 7-ročný integrovaný a nastúpil do bežnej ZŠ. Aktuálne je v 6. ročníku v jazykovej triede s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka a na dva predmety má asistenta. S implantátom sa dorozumieva bez odzerania, tiež bez problémov telefonuje. Od štyroch rokov aktívne športuje, dokonca sa zúčastnil aj na ME sluchovo postihnutých v tenise.
Ako problém poruchy sluchu riešiť?
„Musíme si uvedomiť, že až 90 % porúch sluchu predstavujú takzvané odvrátiteľné alebo riešiteľné zdravotné problémy. Riešenie vyžaduje aktivity u všetkých zúčastnených: lekárov, pacientov, rodičov, ale aj štátnych orgánov, ktoré zabezpečujú financovanie liečby a vzdelávanie odborníkov. Lekárska starostlivosť je dostupná, ale dostupnosť musí byť na primeranej úrovni vedomostí a skúseností poskytovateľov. Diagnostika a liečba sú veľmi náročné v skupine najmenších, nespolupracujúcich detí. Centrá pre diagnostiku a riešenie ťažkých porúch sluchu najmenších detí sú definované – kochleárna implantácia je voľne dostupná každému dieťaťu, ktoré to potrebuje, ale stále trpíme nedostatkom skúsených audiológov, foniatrov,“ dodáva profesor Profant.
Kochleárne implantáty slávia na Slovensku už svoje 25. výročie a často sú pre pacientov s ťažko poškodeným sluchom jediným riešením, ako nevypadnúť z bežného života. “Vieme, že ľudia s poruchou sluchu nedokážu naplno vnímať niektoré vzácne životné momenty”, hovorí Gerald Schwarzecker, regionálny manažér spoločnosti MED-EL a dodáva: „našou misou je prekonať stratu sluchu ako bariéru v komunikácií.“
FOTO: MED-EL
