Populárni Alexandrovci si počas celej koncertnej sezóny 2018/19 pripomínajú 90. výročie svojho založenia a prvého koncertu. Ani v tomto prípade nebude chýbať v programe koncertov aj Slovensko, pričom v máji a júni budúceho roka navštívia dvanásť našich miest.
Pri príležitosti prvého koncertu sa uskutočnil v slávnom moskovskom Veľkom divadle (Boľšoj teatr) slávnostný galavečer, kde oslávencov pozdravili priamo na pódiu viacerí hostia, či už slovom alebo umeleckým výkonom.
Nespochybniteľnou súčasťou tohto legendárneho súboru je jeho riaditeľ a vedúci súboru – Gennadij Sačenjuk. Ako dieťa navštevoval detskú hudobnú školu. Neskôr študoval na hudobnom učilišti so zameraním na hru na trombóne a školu ukončil na Ukrajine v meste Cherson. Po štyroch rokoch školy bol prijatý na Fakultu vojenských dirigentov Moskovského štátneho konzervatória P. I. Čajkovského. Štúdium v Moskve trvalo päť rokov.
Po skončení vysokej školy pracoval na rôznych pozíciách, vrátane dirigenta vojenského orchestra, teda školského orchestra, ktorý pôsobil na fakulte vysokej školy. Je to fakulta, na ktorej sa učia mladí hudobníci veľkému dirigentskému umeniu.
Neskôr dostal pozvanie od súboru Alexandrovci a tu pracoval aj ako dirigent a taktiež aj vo funkcii vedúceho. Teraz je riaditeľom súboru a zároveň aj umeleckým vedúcim tohto kolektívu. Taká je jeho cesta. Je veľmi jednoduchá, dá sa povedať taká, aká je u bežných hudobníkov. Čo všetko ešte Gennadij Sačenjuk prezradil?
Tento rok súbor oslavuje 90 rokov. Čo pre Vás znamená toto výročie?
Je to veľa rokov … ale čas preletel pre kolektív veľmi rýchlo. Dejiny súboru sa začali pred 90 rokmi. V súbore čas letí veľmi rýchlo. Ja som v súbore už 16 rokov a mne sa zdá, že to bol jeden deň. Dnes na javisku ste mohli vidieť Viktora Grigorijevica Kadinova, ktorý v súbore pracuje už 64 rokov, stále na jednom pracovisku. On by povedal to isté. Život v súbore prešiel ako jeden deň. Je to pre nás významný dátum. V súbore pracuje veľa talentov, ktorí tvoria dejiny súboru – oni svojimi vystúpeniami prezentujú ruskú kultúru, ruskú armádu, ukazujú našu snahu k mieru a dobru, a spájajú ľudí všetkých krajín. Dejiny súboru sú dejinami nášho štátu počnúc rokom 1928, keď vznikol súbor, až do dnešných dní.
Povedzte o svojej práci. Aké je to riadiť taký veľký prestížny kolektív?
Je to veľmi zaujímavá práca. Kolektív je naozaj veľký. Je to kolektív talentovaných ľudí, s ktorými je každý deň veľmi zaujímavé pracovať, viesť s nimi rozhovory a niekedy aj konfrontovať svoje názory. S nimi je zaujímavé byť všade – aj v autobuse, aj vo vlaku alebo v lietadle. Lebo toto je život. Život umelcov, ktorí každý deň svojou prácou nesú ľudom teplo, radosť, šťastie a úsmev na tvári. Dnes ste mohli vidieť, ako reagovali diváci na našich umelcov. Je to veľké šťastie pre mňa pracovať práve v takom kolektíve. Spája nás energia a tento náboj sa snažíme doniesť k našim divákom. Samozrejme, všeličo sa stáva v kolektíve. Nie je vždy všetko jednoduché. Ako každá iná práca, aj táto má svoje úskalia. Ale prijemným momentom v nej je to, že každý deň sa stretávame s umením. Tvorivá práca je asi to najkrajšie, čo môže zažiť človek, ktorý sa venuje umeniu.
Z čoho sa skladá váš bežný deň?
Od ôsmej rána som v robote. Ako každý riaditeľ musím pracovať s dokumentmi, potom je štúdium partitúr, na to mám tak hodinu a pol času, ale niekedy zostáva na to len 15 min. Od 11:00 do 15:00 sú skúšky. So zborom, s orchestrom, so sólistami, s baletom. Po 15:00 máme poradu vedúcich. Hovoríme tam o tom, čo sa podarilo urobiť, čo sme neurobili a plánujeme ďalšiu prácu. Ďalej po 16:00 je opäť čas určený na prácu s dokumentami, s administráciou. Riešim otázky organizácie koncertov. A večer, keď už všetci odídu domov, vždy sa mi chce sadnúť zas za noty, keď už nikto nie je vedľa … vtedy vzniká priestor pre to, aby som sa mohol venovať niečomu novému, aby som to na ďalší deň mohol ukázať druhým, a oni to nové zas odovzdajú divákom.
Mate na všetko dosť času?
Nie. Pracujem aj počas dní voľna. Chcem ale povedať, aby ste všetko stíhali, musíte systematizovať svoju prácu.
Ako sa k vám dostanú umelci do súboru?
Všetko prebieha na základe konkurzu. Takže musíte prejsť konkurzom. Ak chcete spievať musíte predviesť váš hlas. Ak chcete tancovať v balete, musíte ukázať svoje choreografické zručnosti. Ak ste hudobník musíte zahrať zo svojho repertoáru. Je to veľmi jednoduché. Prídete a zaspievate, zatancujete alebo zahráte. Ak máte vysokú úroveň prípravy, rozhodneme o vašej práci v kolektíve.
Máte aj školu pre mladých umelcov?
Áno, máme takú školu. Deti navštevujú našu školu popri základnej škole. Od malička trénujú vedľa dospelých. Navštevujú ju deti od 3 rokov. Od malička nasávajú tu tvorivú atmosféru okolo seba v súbore Alexandrovci. Tieto detičky spievajú, tancujú a rastú spolu s nami, a dosť často spolu s nami vystupujú na javisku spoločne s celým kolektívom.
Častokrát vidieť, že pri skladbe Sviaštennaja vojna diváci vstanú. Je to tak vo všetkých krajinách sveta?
Áno, vo väčšine prípadov sa diváci postavia. Veľmi výnimočne to nie je tak. Je to skladba svetového významu, je známa vo svete a stala sa symbolom 2. svetovej vojny. Táto skladba priviedla k víťazstvu nad fašizmom a v tom čase bola výzvou pre vojakov. Ale aj teraz má táto skladba svoj význam. Ona nemôže nechať nikoho ľahostajným.
Cestujete so súborom po celom svete. Ako vyzerá príprava pre takéto turné? Pripravujete niečo špeciálne pre danú krajinu? Napríklad Slovensko?
Áno, samozrejme. V každej krajine ktorú navštevujeme máme svoju dramaturgiu. Program zostavujeme tak, aby sme ukázali všetky žánre, ktoré sú vizitkou súboru Alexandrovci. Samozrejme, sú to skladby z vojnového obdobia, skladby o vojne. Avšak celkový program nikdy nie je zostavený len z týchto skladieb. Ako ste na dnešnom koncerte počuli, máme v programe aj ruské ľudové skladby a aj klasické diela, ktoré poznajú v celom svete.
Dobrou tradíciou súboru Alexandrovci je to, že v každej krajine, ktorú navštevujeme, ukazujeme aj skladbu v jazyku tejto krajiny. A preto aj na Slovensku aj v Čechách sme už ukázali skladby v jazyku tej alebo druhej krajiny.
Chcel by som povedať, že náš repertoár skladieb krajín, ktoré sme navštívili, je už tak veľký, že už by sme v každej krajine vedeli urobiť samostatný koncert zo skladieb v jazyku tejto krajiny. Vďaka tomu je náš program vždy veľmi pestrý. Vrátane choreografických diel, ktoré sú taktiež venované krajinám, v ktorých sa nachádzame na turné.
