Španielska umelkyňa Jacqueline Roberts pláva proti prílivu a oživuje v dnešnej digitálnej ére fotografiu 19. storočia. Jacquelinina práca sa väčšinou točí okolo psychologického a emocionálneho prechodu od detstva k adolescencii a technika, ktorú na to používa, ešte viac zintenzívňuje tajomnú atmosféru nielen fotografií, ale aj samotného procesu, ktorý zintenzívňujú. Jednotlivé zábery tak vyzerajú ako niečo, čo často nachádzame v našich nočných morách.
Fotografka používa na portrétové fotografovanie 166 ročnú techniku! Výsledok je ohromujúci!
„Mokrý“ alebo tiež kolódiový proces, bol vynájdený v roku 1851, takmer súčasne a nezávisle Frederickom Scotto Archerom a Gustavom Le Grayom.
Napriek tomu, že tento proces vyžadoval prenosnú „tmavú miestnosť“, stala sa táto technika veľmi rýchlo populárnou pre portrétovú fotografiu.
Názov „mokrý“ vychádza z toho, že podstatou je exponovanie a vyvolávanie za mokra. Tento proces zaistil tvorbu kvalitného negatívu, ktorý umožňoval dokonalú reprodukciu fotografií.
„Pre mňa je kolódiový proces niečím fascinujúcim a to hneď na niekoľkých úrovniach, „povedala Jacqueline. „Od prípravy chémie, rezania skla, zaplavenia tabule, vývoja a upevnenia a až po to, kedy konečne držím v rukách krásne fotografie. Mám rada tento slávnostný proces rovnako, ako tradičné remeslo.“
Jacqueline Roberts je samouk, ktorý si často za svoje objekty vyberá deti, ale trošku z iných dôvodov, ako väčšina fotografov. „Ja nesúhlasím so spoločenským vnímaním a zachytávaním detí ako roztomilých a nevinných bytostí, ktoré považujem za podmanivé a manipulatívne. Čo na deťoch milujem, je ich priamosť, nefalošnosť, ich čerstvá nevedomosť a nekompromisná schopnosť byť také, aké skutočne sú.“
