Čas letného ničnerobenia a radosti z dovolenky môže prekaziť nepríjemná žilová trombóza. Toto ochorenie postihuje viac ženy, no aj muži by sa mali mať na pozore. Aké sú najčastejšie rizikové faktory a ako tomuto nepríjemnému ochoreniu predchádzať?
Cestujete na dovolenku autom alebo lietadlom? Dajte si pozor na žily!
Najprv si povedzme, ako prúdi krv žilami. Odspodu nahor, teda proti gravitácii. A jeden z kľúčových mechanizmov, ktorý krv v žile v nohe posúva, je práca lýtkového svalu. Keď pracuje správne, teda sťahuje sa, žily bez problémov odvádzajú krv z nôh smerom k srdcu a pľúcam. Podkolenná žila je silná ako malíček a je obalená svalom. Je to tenkostenná štruktúra, ktorá neodolá sťahujúcemu sa svalu, takže, keď sa sval stiahne, žila sa zmačkne. V žile sú chlopničky, ktoré bránia tomu, aby sa pri zmačknutí posúvala krv smerom nadol a jediný smer je vďaka funkcií chlopni nahor. Funguje to asi takto: stiahne sa sval, stiahne sa žila, chlopnička neprepustí krv smerom nadol, ale hore. Zároveň keď sa sťah svalu uvoľní, uzatvorené chlopničky zabránia návratu krvi gravitáciou späť do nôh. Takto sa krv v žilách pumpovaním vracia späť do srdca a pľúc pre kyslík.
V prípade, že sval nepracuje, prúdenie krvi sa spomalí, a to je už riziko pre vznik trombózy. Preto napríklad, ak pri dlhšom cestovaní autom alebo lietadlom sedíme s pokrčenými nohami, žila je zacvaknutá, zalomená a nepracuje správne. A môže prísť k trombóze.
Vznik trombózy ohrozujú aj ďalšie rizikové faktory a väčšinou sa zvyknú združiť. Príkladom môže byť žena, ktorá cestuje lietadlom, má pokrčené nohy a je užívateľkou antikoncepcie. Práve tá môže byť výrazným faktorom ovplyvňujúcim vznik trombózy.
Ak by sme mali zhrnúť možnosť vzniku trombózy laicky, musí byť prítomný aspoň jeden z troch predisponujúcich základných faktorov. Trombóza môže vzniknúť v situácii, kedy sa všetko zdá byť v poriadku, všetko funguje normálne, ale krv má sama o sebe väčšiu tendenciu sa zrážať. Existujú ochorenia, ktoré sú buď vrodené alebo získané a vedú k tomu, že sa krv viac zráža. Ľudia z touto poruchou zrážania krvi by sa teda mali mať viac na pozore. Druhý faktor zmenená zmáčavosť vnútornej žilovej výstelky – vnútorného povrchu žily. Za normálnych okolností je žilná stena nezmáčavá. Krv v nej prúdi a nemala by sa prilepiť na stenu žily. Sú však ochorenia, ktoré vlastnosť žilovej steny menia. Patria sem zápaly. Tie môžu byť napríklad pod kožou, prestúpiť odtiaľ na stenu žily a poškodiť ju. Krv sa na ňu prilepí a začne sa zmáčať. Keď máte akýkoľvek zápal (napríklad angínu alebo zápal močových ciest), telo reaguje. Súčasťou odpovede tela na zápal je syntéza určitých typov bielkovín, ktoré sa v krvi zvyšujú. Jednou zo základných bielkovín, ktorá sa tvorí pri zápale, je fibrinogén. „Fibrinogén je kľúčová bielkovina na tvorbu krvnej zrazeniny. Napríklad pri angíne máte vyššiu hladinu tejto bielkoviny, väčšinou vás trápi vysoká horúčka, ste spotení a dehydratovaní. K tomu ešte ležíte a nakoľko sa nehýbete, neprúdi vám krv v žile tak, ako by mala. A to už je dosť prítomných faktorov, a ak ešte navyše beriete antikoncepciu, môže sa dostaviť trombóza alebo pľúcna embólia,“ hovorí MUDr. Petr Vařejka z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Tretím faktorom je rýchlosť prúdenia krvi. Krv v žile prúdi pomaly a sú niektoré stavy, ktoré spôsobia, že sa zabrzdí. Preto sú nádorové ochorenia častou príčinou vzniku žilnej trombózy. Nádor totiž svojou veľkosťou a rastom môže tlačiť na žilu napríklad v panve. V utlačenej žile vzniká prekážka spôsobená vonkajším procesom a prúdenie krvi sa zabrzdí. Pre lepšiu predstavivosť, i keď ste mali napríklad nohu v sadre, zrejme ste dostali medikamentóznu liečbu na riedenie krvi. To vykompenzovalo spomalenosť toku krvi, ktorú spôsobila nehybnosť končatiny.
Vlastnosti krvi, vlastnosti krvnej steny a rýchlosť prúdenia krvi, sú tri najdôležitejšie faktory pre vznik žilnej trombózy. Z týchto troch mechanizmov musí byť jeden prítomný na to, aby vznikla žilná trombóza. Preto pri dlhšej ceste autom alebo lietadlom a nie len počas dovolenkového obdobia, by ste mali preventívne občas natiahnuť striedavo pätu a špičku, prejsť sa v uličke lietadla, alebo dať si krátku zastávku na ceste autom na krátku chôdzu. A dávajte si pozor aj na dehydratáciu. V dehydratovanom organizme má krv väčšiu tendenciu sa zrážať.
MUDr. Petr Vařejka
MUDr. Petr Vařejka sa narodil v roku 1968 vo Vsetíne. Vyštudoval na I. Lekárskej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe a má atestácie v odboroch vnútorné lekárstvo, kardioĺogia, angiológia a vaskulárna intervenčná rádiológia. Absolvoval niekoľko zahraničných stáží, pričom tri z nich boli na prestížnej Mayo Clinic v USA.
Je členom Českej kardiologickej spoločnosti, Českej angiologickej spoločnosti, Združenia intervenčných rádiológov (ČR) a Slovenskej angiologickej spoločnosti. Venuje sa výskumu v odbore angilógia (periférne cievne intervencie, endovaskulárna liečba aortálnych ochorení a endovaskulárna liečba hlbokej žilnej trombózy). V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave pôsobí od decembra 2017.
