Hudobníci majú v porovnaní s mnohými z nás minimálne jednu nespornú výhodu. Zo svojho rozpoloženia sa dokážu vyspievať, pričom nie je tajomstvom, že ťažšie okamihy v ich životoch bývajú zdrojom tej najväčšej inšpirácie. Aj nový album Celeste Buckingham (27) sa bude niesť v znamení mnohých emočných (na)ladení.
Potoky sĺz však nečakajte. Po úspešnom singli Feel je ďalšou ochutnávkou z neho skladba Make Me. A práve tá nás má preniesť do obdobia, ktoré si mnohí spájame s bezstarostnosťou a príjemnou melanchóliou.
Celeste, uplynulo pol roka od vydania tvojej skladby Feel. Ako sa na ňu pozeráš práve s polročným odstupom? Čo ťa v rámci reakcií na tento hit príjemne prekvapilo alebo naopak zamrzelo?
Som vďačná za všetky reakcie, vrátane konštruktívnej kritiky. No väčšinou sa vždy stretávam hlavne s pozitívnymi odozvami. Stále ma to dokáže príjemne prekvapiť, až dojať. Pesnička Feel nie je vonku ani tak dlho a napriek tomu si ju na koncertoch, ktoré sme v uplynulých dňoch odohrali s kapelou King Shaolin, ľudia spievali spolu so mnou. Od slova do slova. To ma úprimne potešilo, že u ľudí tak silno zarezonovala a chytila ich za srdce.
Prečo to tak je?
Všimla som si, že mojich fanúšikov neskutočne oslovila atmosféra Madeiry, a to nielen po vizuálnej stránke. Samozrejme, je to nádherná krajina – každá jedna fotografia je toho dôkazom. Ľudia však vycítili kľud, ktorý prežívam, keď som tam. Som veľmi rada, že to všetko som mohla odovzdať tejto piesni. Keď som ju nahrávala, chcela som, aby z nej boli cítiť všetky tie kvety, vzduch, energiu, ktorá Madeirou prúdi. Som rada, že sa mi to podarilo a samotný klip má i „niečo extra, čosi navyše“, čo za pesničkou Feel stojí.
Pred pár dňami si ale vydala novinku Make Me. Nájdeme v týchto skladbách aj spoločný prienik? Alebo sú celkom odlišné?
Myslím si, že Feel má ešte nádych starej Celeste a mojej staršej tvorby. V čase keď vznikala, sme vlastne ani netušili, či nejaký album vyjde. Stále v nej cítim trochu napätia a neistoty, v mojom speváckom výkone nevynímajúc. V novom singli som už úplne iný človek a interpret. Emocionálne i pocitovo niekde inde. A zároveň Make Me je pesnička veselšia, nazvem to bublinkovejšia, v takom tom dobrom slova zmysle. Inšpirovali ma hity 70. a 80. rokov, takže z nej cítiť taký ten závan ľahkosti, jednoduchosti … v porovnaní s dnešnou dobou.
Čím to podľa teba je, že ľudia teraz tak často vzhliadajú k desaťročiam z minulého tisícročia, a tak silno v nich evokujú dojem bezstarostnosti, ktorý si načrtla už aj ty?
Teraz poviem môj subjektívny pohľad, no svet vnímam ako čoraz „strašidelnejší“. Hlavne pre moju generáciu a ešte tú mladšiu. Vyhľadávame preto veci, ktoré v nás evokujú kľud, zbavia nás úzkostí a strachu, ktorý prežívame ohľadom neistej budúcnosti. Aj moja sestra – psychologička, mi povedala, že ľudia inklinujú k veciam, ktoré im pripomínajú ich mladšie JA, pretože nimi ľahšie dosiahnu vnútorný pokoj. A presne tie veci, akými sú nostalgické pesničky, filmy či hračky, viažuce sa k určitej dobe – k dobe, keď sme sa mali dobre, nás zahrievajú pri srdci. Mnohí sme znepokojení a premýšľame, čo bude ďalej. No takéto stimuly nám umožňujú ľahšie znášať obavy z toho, čo máme pred sebou.
Vidíš, aký je to krásny generačný odkaz? Zaujímajú ma však tvoje obľúbené artefakty z týchto období. Čo ti zaručene urobí dobrú náladu?
Ja som vizuálne založený človek a aj keď tvorím hudbu, v hlave si premietam, respektíve skladám obraz, ktorý mi dokonale sedí s atmosférou danej skladby. To aj v štádiu, keď ešte ani zďaleka nie je hotová. Vo všeobecnosti sú mi ale najbližšie každodenné veci. Nedávno som bola napríklad na výstave v Centre slovenského dizajnu. Videla som tam množstvo úžasných predmetov z detstva – teda nie úplne toho môjho, pretože moje obdobie dospievania na Slovensku datujem k deväťdesiatym rokom. No všetky tie hračky, mikiny zo 70., 80., 90. rokov. Krásny pohľad! A úplne najviac ma dojala lyžica, ktorú som používala i ja, keď som bola malá. Hovorila som producentovi, že presne takúto emóciu by som mala rada zachytenú v skladbe i vo videoklipe. To znamená už spomínanú bezstarostnosť. Idem sa skrátka baviť a hotovo. Baviť sa a užívať si život.
Ako sa ti podarilo naladiť na jednu vlnu s Matějom Vávrom, s ktorým si na skladbe intenzívne spolupracovala?
Pre nás je to maximálne prirodzené, my sa nemusíme štelovať do žiadnych kompromisov. Sme bývalí partneri, ktorí si úžasne rozumejú a prešli sme do stavu krásneho priateľstva, založeného na úplnej slobode a spontánnosti. U nás všetko funguje automaticky, robili sme spolu už niekoľko piesní. Zavolám mu štýlom: „Tak čo, pustíme sa do toho?“ A on odpovie, že jasné. Ako keby sme šli na cyklotúru. (smiech)
Vo videoklipe účinkuje známy herec Richard Autner. Prezraď nám o novom videoklipe niečo viac, jeho genézu.
Ako som už spomínala, počas skladania piesne som mala stále na zreteli jednoduchosť. Závan minulosti, dávne roky. Chvíľu predtým som sledovala dokument o Andym Warholovi a jeho živote v New Yorku v 70.tych rokoch. Tá absolútna sloboda, miestami až nebezpečná nedbalosť zo života a apatia ma fascinovali. Túžila som, aby aj novinka Make Me vyžarovala niečo podobné. Musím pochváliť režiséra Martina Mika, ktorý mi môj vizuálny sen splnil do bodky. Klip sa natáčal v bratislavskom Luna Bare, kde už zo stien srší presne tá potrebná, zvláštne nostalgická energia, tucty neopakovateľných príbehov.
Máme tu prvý singel, druhý singel, to si už logicky pýta nový album. A ešte bude tretí singel s videoklipom. Tesne pred albumom, ktorý plánujem vydať na jeseň. Čo nám o ňom môžeš v tejto fáze povedať?
Bude slovenský. A veselý. Taká tá sladko-kyslá cukrová vata. Čiže nie úplne presladený, no isto bude niesť veselší, optimistickejší, a tak trošku i naivnejší nádych. Avšak, kontrastne k nemu pôsobia texty, z ktorých cítiť, že mám za sebou i náročnejšie chvíle, niečo odžité a je v nich poznať tiež viackrát zlomené srdce. Aby som to skrátila, má silný charakter spovede, hoci z pohľadu hudby je na veselšiu nôtu.
Je kronikou tvojho života uplynulých troch rokov?
Jednoznačne, ale veľa som čerpala aj z predošlých skúseností, konfrontujem svojich vnútorných démonov a rôzne boje, ktoré som v sebe zvádzala či zvádzam. Robí to veľa umelcov. Moja mama zvykne vravieť, že táto profesia je najdrahší formát terapie. (úsmev)
Tento rozhovor nahrávame na začiatku leta. Aká je, nazvem ťa, Letná Celeste? Čo s tebou robí toto ročné obdobie? Aké sú tvoje najbližšie plány?
Ešte sa zdržím pár týždňov na Slovensku, pretože tu mám pracovné povinnosti. V strede leta odlietam na Madeiru, kde pobudnem do jesene a venujem sa tam rôznym veciam. Moja mama pracovala niekoľko rokov ako riaditeľka školy. So sestrou sme tým pádom naučené, že v lete sa nepracuje, ale hlavne oddychuje. Deti navštevujú starých rodičov, chodia sa kúpať na jazero alebo si zájdu na zmrzlinu. Ja to tak vnímam. Menej práce, ale viac času na rodinu. Budem sa tešiť, keď sa s fanúšikmi uvidíme opäť na jeseň na koncertoch.
Čo by si im chcela zaželať, kým sa tak stane, a kým vyjde nový album?
Veľa šťastia, zdravia, lásky vo všetkých jej podobách a zároveň veľa hudby. Už teraz sa teším na ich reakcie aj k tej mojej.
Rozhovor s Celeste Buckingham uskutočnil Juraj Čurný
